Tip na výlet: Tatranská diaľnica

Južné svahy vo Vysokých a Západných Tatrách poskytujú najdlhší turistický chodník s názvom Tatranská magistrála. Spolu si prejdeme dve najnavštevovanejšie trasy.

Podoba Tatranskej magistrály sa viackrát rokmi menila až do dnešnej oficiálnej podoby, ktorá ponúka cca 72 km. Chodník začína na Tokarinách v Západných Tatrách a končí na Veľkom Bielom plese vo Vysokých Tatrách. Tatranskú magistrálu vieš absolvovať v celku bez zostupových trás za 3 – 4 dni. Je už len na tebe, či sa vydáš na viacdňový prechod alebo zvolíš skrátené úseky. My sme si prešli dva úseky a podelíme sa o naše dojmy a postrehy.

Prvý deň: Nekonečno vo výškach

Začíname od Štrbského plesa, napájame sa na červenú tatranskú diaľnicu – Tatranskú magistrálu. Chodník začína v ústí Mlynickej doliny, naskytujú sa nám pohľady na sieť lanoviek a hrebeň štítov Soliska. Chodník sa mierne stáča a ďalej pokračuje ponad Mengusovkú dolinu, z ktorej je výhľad na Zlomiskovú dolinu a jej štíty.


Po hodine a pol sme pri Popradskom plese, dávame si prestávku na občerstvenie a sledujeme, koľko ľudí mieri do Sedla pod Ostrvou. Zhodnocujeme, že väčšina, čo prechádzala popri nás, išla do sedla.

Cikcakom do výšin

Smelo vykročíme cikcakom po magistrále. Prvá polovica je blatistá a šmykľavá, no druhá polovica sa už odela do snehovej pokrývky.

Ako prejdeme za Končistú, pred nami sa ukazuje v plnej kráse Batizovská dolina...

Výstup do sedla bol vďaka prešliapanej ceste a bezvetriu veľmi komfortný. V sedle sme si vychutnali výhľady aj napriek zatiahnutej oblohe. Trasu na Sedlo pod Ostrvou môžeš spraviť aj cez zimnú uzáveru. Konštatujeme, že opäť väčšina pokračuje po Tatranskej magistrále. Tu začíname kopírovať južné svahy a v diaľke vidíme, kam povedie naša najbližšia cesta.


Obchádzame popod Klin, kde nadmorská výška je niečo cez 2 000 m n. m. Táto časť je najvyššie položená na dnešnej trase. Obzeráme sa späť a doprajeme si ešte posledný pohľad na Patriu a Satan, keďže chodník sa už začína stáčať za Klin. Postupne klesáme a ukazuje sa nám v celej svojej kráse Končistá.


Mraky sa začínajú trhať a sem-tam sa prediera azuro. Cestou stretáme zopár turistov, ktorí idú opačným smerom, ale ako kráčame ďalej, ľudí je pomenej. Možno je dôvodom zostupová cesta, ktorá vedie do Vyšných Hágov. Ako prejdeme za Končistú, pred nami sa ukazuje v plnej kráse Batizovská dolina a opäť vidíme do diaľky, kam nás povedú nohy.


Podmanivý pohľad na Gerlachovský a Kotlový štít si užívame v kontraste oblohy a lúčov slnka.

Tiché zrkadlo

Batizovské pleso sa nám prvýkrát ukazuje až tesne pred tým, ako k nemu prídeme. Využijeme hrejivé lúče na malú prestávku, pričom si vychutnávame v úplnom tichu horúci čaj.


Slnko je stále dosť vysoko a tak máme ešte kopu času k príchodu do nášho cieľa. Poberáme sa ďalším klesaním, počas ktorého kopírujeme Suchý vrch. Poslednýkrát sa pozeráme na panorámu Batizovskej doliny s priľahlými štítmi.


Ako prejdeme za Suchý vrch,

Čakalo nás už len príjemné klesanie s výhľadmi na Podtatranskú kotlinu.

prichádzame pred ďalšiu zostupovú trasu z Tatranskej magistrály. Náš cieľ je však ísť ešte ďalej. Rázcestník nám oznamuje, že k Velickému plesu to je 1 hodina. Pridáme do kroku a skúšame, či to stihneme v tomto čase. Príde mi to ako večnosť, pokým prejdeme popod Gerlach, ale napokon sa pred nami objavuje Sliezsky dom. Dali sme to za 1 hodinu . Ako prichádzame bližšie, ukazuje sa nám Velické pleso v tieni štítov.

Čaj na najvyššie položenom horskom hoteli

Na Sliezskom dome si chvíľku oddýchneme a zhodnocujeme, že ďalej už nebudeme pokračovať. Plán bol potiahnuť to na Hrebienok, časovo by sme to stihli, ale síl nám už neostalo veľa. Volíme cestu po cyklotrase do Tatranskej Polianky, keďže naposledy sme išli po zelenej turistickej značke. Cestou premýšľame, ako budeme pokračovať na druhý deň a volíme ľahšiu trasu.

Druhý deň: Ľahko prístupné prírodné krásy

Začíname kultúrne, a to návštevou Múzea TANAPu. Odporúčam si nájsť čas a oboznámiť sa s charakterom tatranskej prírody a jej dejinami, ako aj so zaujímavými expozíciami.

Pohodlnosť Tatier

Keďže sme zvolili oddychový režim, v Tatranskej Lomnici využijeme lanovku a necháme sa vyviesť na Skalnaté pleso. Môžeš tu využiť zľavu vďaka Gopas. Dá sa tu pokračovať lanovkou na Lomnické sedlo alebo na samotný Lomnický štít. My však ideme pozrieť len pleso, keďže bola veľká oblačnosť.


Vďaka lanovke sa tu hemžilo veľa ľudí a musím sa priznať, že na to, ako je toto miesto komerčné, by som čakala upravenosť terénu na vyššej úrovni, bez nebezpečne vytŕčajúcich káblov a želiez zo zeme či zle schodného chodníka.


Nezdržali sme sa tu dlho a vybrali sme sa smerom na Tatranskú magistrálu, ktorá tu bola bez snehu pre nižšie výškové metre, ako včera. Museli sme veľmi prepočítavať najmä na začiatku chodníka, ako položíme nohy, aby sme si nevyvrtli členky. Čakalo nás už len príjemné klesanie s výhľadmi na Podtatranskú kotlinu. Táto časť sa od začiatku javila, že je viac navštevovaná a je to aj cítiť na samotnej magistrále. Stretávame veľa ľudí, turistov i neturistov.


Je tu ťažšie nájsť kľud a mať voľnú myseľ. Čím viac klesáme a dostávame sa k ďalšiemu veľmi navštevovanému miestu, k Zamkovskej chate, tým je chodník viac frekventovaný a miestami máme pocit tlačenice. Oproti predošlému dňu je to veľká zmena využiteľnosti magistrály. Okolo Obrovského vodopádu len prefrčíme, keďže sme museli kľučkovať na drevenom mostíku pomedzi ľudí.


Trochu kľudu si užívame pri pohľade na Veľký Studený potok, kde sme využili časové okno bez turistov. Už len kúsok a sme pri Rainerovej chate. Tu si sadáme a načerpávame energiu prírody.

Sila a krása vody

Máš na výber kľud alebo ruch.

Posledná oddychová chvíľka a poberáme sa k vodopádom Studeného potoka, ktoré vždy stoja za ich návštevu. Preto sa odkláňame od Tatranskej magistrály a pokračujeme po zelenej turistickej značke. Studený potok vytvára na dlhšom úseku viacero krásnych kaskád, ktoré sa oplatí navštíviť v každom ročnom období.


Už musíme vystúpať len k Bilíkovej chate, kde sa ešte poslednýkrát obraciame a lúčime sa s výhľadom na dolinu a na štíty. Na Hrebienku sa napájame na cyklotrasu. Je tu možnosť využitia pozemnej lanovky, ktorá viac sprístupňuje danú lokalitu. Kráčame si asfaltkou do Starého Smokovca, kde ukončujeme dnešnú turistiku.

Kľud verzus frekventovanosť

Trasa od Štrbského po Skalnaté pleso je trasou, kde si môžeš do sýtosti vychutnať kľud a krásu Tatier. Užiješ si pohľady na Podtatranskú kotlinu pod najznámejšími štítmi našich veľhôr. Trasa od Skalnatého plesa po Hrebienok je nenáročná a ľahko prístupná z oboch strán, keďže tam vedú lanovky. Avšak musíš rátať s hustejšou premávkou ľudí. Zato sa tu vieš pokochať ľahko prístupnými prírodnými krásami a občerstviť sa na viacerých vysokohorských chatách. Máš na výber kľud alebo ruch .

Tatranská magistrála verzus Podtatranská cyklomagistrála

V ponuke je možnosť absolvovať podobné kopírovanie pešej turistiky, ale na biku. 007-mičku začínaš v Kvačanoch a končíš na poľskej hranici v Lysej Poľane. Bezmála tu prejdeš 100 km za cca 8 hodín. Urobíš si prehliadku celého regiónu od západu na východ. Prekonáš tiahle stúpanie k Štrbskému plesu a následne postupné klesanie s miernymi výnimkami, cez Starý Smokovec až do Tatranskej Kotliny. Z Tatranskej Kotliny zase tiahlo stúpaš cez Ždiar až do Lysej Poľany.

Zhrnutie

• Názov: Tatranská magistrála
• Lokalita: Vysoké Tatry
• Značenie: prehľadné
• Obmedzenie: zimná uzávera od Skalnatého plesa po Zelené pleso
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie:
  1. od Štrbského plesa do Tatranskej Polianky – 9 hod.
  2. od Skalnatého plesa do Starého Smokovca – 4 hod.
• Parametre:
  1. od Štrbského po Velické pleso - 23 km, stúpanie 916 m, klesanie 1 265 m
  2. od Skalnatého po Hrebienok - 10 km, stúpanie 107 m, klesanie 822 m
• Typ: magistrála, lanovka
• Možnosť parkovania/spoje: využívali sme Tatranskú železnicu
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy:
  1. Sedlo Ostrva-Tatranská magistrála-Sliezsky dom
  2. Skalnaté pleso-Tatranska magistrála-Hrebienok