Superior X-ROAD Team Issue kolo, gloss black rainbow/hologram chrome

Každý, kto začne s cyklistikou, sa po pár rokoch začne obzerať po serióznejšom stroji. Prečo si práve X-ROAD získal moje srdce?

Prešiel si tým hádam každý z nás – tá pružinová vidlica mi už nestačí, trojprevodník je zaostalý, na slovenské cesty je najlepší karbón a keďže ľúbim zjazdy na hrane, samozrejmosťou sú kotúčové brzdy. Práca v MTBIKERi v mnohom uľahčí prístup k zaujímavým modelom a mne už iba stačí vybrať môj „dream bike“ na najbližších pár rokov.

Napokon som zakotvil pri modeli Superior TEAM XF 29 Elite do terénu a Superior X-ROAD Team Issue mám na cestu. Práve „žiletke“ bude patriť prvý z dvojice článkov o mojom „superior“ živote. Nakoľko tento stroj prešiel niekoľkými zmenami, nebude to test v pravom slova zmysle – skôr dávam „na papier“ moje skúsenosti po niekoľkých mesiacoch jazdenia.

Hltanie kilometrov s ešte väčšou radosťou

Odkedy som zbadal v ponuke Superioru cestný model X-ROAD Team Issue, pomaly som kvôli nemu nemohol ani spať. Nádherná farba, endurance posed, osadenie na úrovni, integrovaný kokpit a priechodnosť rámu pre 40 mm pneumatiky – rýchlo som pochopil, že som práve narazil na bicykel, ktorý by mi, vzhľadom na charakter mojich výjazdov, mohol naozaj perfektne sadnúť. Hoci som „starú“ žiletku vlastnil len asi 3 roky, aj tých 8 000 km na nej mi poskytlo jasný obraz o tom, čo na mojom budúcom bicykli nesmie chýbať.


Prvýkrát som o kúpe nového cestného bicykla začal uvažovať paralelne s myšlienkou o karbónových kolesách. Keď karbónové kolesá, tak kotúčové brzdy. Ja viem, že s mojou hmotnosťou by som to prežil aj na ráfikových, no predsa len, pri mojom nájazde v kopcoch som nemal to srdce drať drahé ráfiky. Keď kotúčové brzdy, tak karbónový rám. Práve systém kotúčových bŕzd pridáva bicyklu na hmotnosti a tú hmotnosť treba opäť niekde skresať.

...neviem, ako som doteraz mohol jazdiť dlhé trasy bez sploštených riadidiel...

Aby som nevyznel ako nejaký šialený gramár, karbón samozrejme ponúka siahodlhý zoznam pozitív, prečo do neho ísť – od jednoduchšej opravy oproti hliníku, cez jeho tlmiace schopnosti, až po lepšie rozloženie hmotnosti, s ktorou ide v konečnom dôsledku ruka v ruke aj ľahkosť a vyššia tuhosť bicykla. S odstupom času by som okrem Superioru určite zvažoval aj Orbeu, k čomu prispela návšteva ich továrne pri Bilbau.


Musím sa priznať, že rám a geometria neboli jednými z tých, s ktorými som si „rozumel“ od prvého nasadnutia. Keď som bicykel viezol domov, spočiatku som mal pocit, že som na cesťáku zabudol jazdiť a najmä pri jazde v stoji mi prišiel veľmi nestabilný.

Šírka riadidiel pri mojej veľkosti L je 430 mm na pákach, no vzhľadom na vyosenie to na konci oblúkov rastie na pomerne šialených 480 mm. Poctivý gravel! Ani Cepo tomuto údaju pri bikefittingu nechcel veriť, no časom som si na túto šírku samozrejme zvykol. Pre úplnosť treba dodať, že identické riadidlá sú osádzané aj na vyslovene gravel-ové modely. Pravdepodobne toto má za následok trochu „ustrelenú“ šírku.


Moje pocity sa pri jazde po priamke postupne zlepšovali, no kde som sa s X-ROAD-om hľadal najdlhšie, to boli moje milované zjazdy. Keď to porovnám s elektrickým Gainom od Orbey, ktorý som osedlal v Baskicku, ovládanie Španiela mi prišlo viac „user-friendly“. Skrátka, sadneš a okamžite si s tým bicyklom rozumieš. X-ROAD chcel čas, aby som sa s ním pri jazde dolu kopcom dostatočne zžil. A hlavne aby som mu začal veriť.


Na čo som si ale nezvykol doteraz, je „V“ tvar kokpitu. Pri jazde do kopca sa riadidiel často držím hore a práve toto dosť uberá na komforte úchopu. Ak sa chcem totiž riadidiel poriadne držať, lakte idú automaticky do strán. Väčšinou tak na nich mám ruky len voľne položené a opreté.

Inak musím povedať, že neviem, ako som doteraz mohol jazdiť dlhé trasy bez sploštených riadidiel – toto vnímam ako jednu z najlepších vecí na bicykli. Čo sa týka ergonómie v tomto smere, trafili v Kopřivnici klinec po hlavičke. Integrovaná kabeláž už len dodáva ladné a ničím nerušené krivky. Na jednej strane potešenie pre oko, na strane druhej des a hrôza pre servisáka…


Spolu s ťažším servisom dostávate do vienka aj obmedzené možnosti osadenia svetla či držiaka cyklopočítača. Ja som volil klasickú „lyžicu“ od Wahoo, alternatívou je značka Close the Gap, tam by ma však vyrušovali ostré linky počítača, ktorý by celkom pekne nezapadol do držiaka.

Pre skutočných labužníkov by mohol byť zaujímavý držiak od SILCA, tu však už treba rátať s výrazne vyššou cenou. Za zmienku stoja aj skrutky, ktoré sú tam osadené od výroby – pre môj držiak boli, bohužiaľ, príliš krátke, a tak nastúpilo do boja železiarstvo.


Cestné rámy od Superioru ponúkajú aj možnosť osadiť blatníky (zatiaľ som to nevyužil). Zhodnotiť však môžem to, že tieto miesta sú šikovne skryté a nasvedčujú, že toto nebude obyčajný maznáčik do ideálnych podmienok.

Mechanické radenie stále nevymrelo

Nižšiu sadu ako Ultegru som na cesťáku nechcel mať osadenú, a tak som sem poskočil zo 105-ky. Na druhej strane, stále sa vytrvalo vyhýbam elektrike, lepšie povedané Di2 (sčasti aj preto, že toto „povýšenie“ by ma stálo ďalších 800 €).

SRAM ma ich konceptom veľmi nenadchol (ak, tak jedine na MTB) a tak stále čakám, s čím príde Shimano. Hoci čakať na bezdrôtovú sadu, čo je moja podmienka, je asi čakanie na Godota. Ani pohon však neunikol zmenám.


Keď už som mal oválny prevodník osadený na full-e (povenujeme sa mu v ďalšom dieli), plánoval som ho vyskúšať aj na ceste. Hmotnostne zhruba rovnako, v realite by som mal mať o niečo lepší záber. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či to cítiť a ja doteraz neviem presne odpovedať. Jazdím kadenčne, kde sa účinok oválu mierne stráca a v kopcoch som na starom cestnom bicykli sedel naozaj dávno. Asi je na čase to vyskúšať, kým ho ešte stále mám doma.

Mnohokrát skloňované padanie reťaze z cestných oválov som si bohužiaľ odkrútil už pri jednom z prvých výjazdov. Odvtedy je to však „ticho po pěšine“ a radenie naďalej funguje spoľahlivo. Zaujímavosťou je priam archaický „šalter“, ktorý nesie názov Ultegra RX a je na ňom osadená aj brzda ramienka – akýsi predchodca terajšej gravel sady Shimano GRX. Predsa len, Superior má pre svoje cestné a gravel bicykle totožný rám a jednotlivé kategórie sa líšia skôr svojím osadením. Pohon dopĺňa kazeta s naozaj štedrým rozsahom (11 - 34 zubov). Ako jediná z nižšej sady Shimano 105, časom možno zvážim alternatívu zo sady Ultegra. Predsa len, tá hmotnosť...

Chceš vylepšiť svoj cestný bicykel? Začni kolesami!

Napriek osadenému stranovému ventilu priamo z produkcie Vittorie si asi táto trojica nerozumie...

Prastará múdrosť, ktorej pravdivosť môžem len a len potvrdiť. Asi tri mesiace po kúpe žiletky som si v našej Pradiarni mohol prvýkrát ohmatať svoje nové kolesá, FFWD RYOT s výškou ráfika 44 mm. O stupeň vyšší model, než ten, ktorý testoval Cepo, sa síce nemôže chváliť keramickými ložiskami v nábojoch, ktorými sa pýši top model RAW, no preberá od neho viacero technológií, ako napríklad tvar ráfika LAW TECH.

Osobne som na „bočáku“ tých 44 mm nikdy výrazne necítil a po rovine aj v kopci bicykel doslova letí. Aby ste si ale nemysleli, že som oproti pôvodným, hliníkovým DT Swiss ER 1600 ušetril karbónom stovky gramov, opak je pravdou. K hmotnosti sa ale dostaneme neskôr.


Povedal som si totiž, že keď už si doprajem nové kolesá, nech je to aspoň „cukríček“, ako sa patrí. 36-zubový Ratchet šiel hneď von a nahradilo ho 54-zubové monštrum. Pri rýchlejšej jazde to znie ako roj rozzúrených čmeliakov a odvtedy nepoužívam zvonček. Spomedzi plášťov som vybral Challenge Strada TLR Pro v šírke 30 mm a keďže sa mi pod kolesá pravidelne pripletie nejaká „gravel skratka“, ani tu som nenechal nič na náhodu a šiel som cestou bezdušákov. Pridal som aj inserty. Väčšina ľudí si asi povie, že je to zbytočnosť, no pri drahých ráfikoch idem radšej „na istotu“.


Set som si nechal obuť v servise a dobre som urobil – už pri teste týchto plášťov Filip spomínal, že išli nasadiť pomerne ťažko a verím, že insert tomu vôbec nepomáha. Druhou vecou, ktorá mi súvisle otravuje život, je pomerne rýchly pokles tlaku v plášťoch a rovnako tak hustenie. Napriek osadenému stranovému ventilu priamo z produkcie Vittorie si asi táto trojica nerozumie a na pumpu sa veľakrát musím zavesiť celou svojou hmotnosťou, aby som do kolesa nejaký vzduch dostal. Ak máte niekto podobné skúsenosti, rád si nechám poradiť, ako ste to vyriešili.


A teraz už vopred sľúbené „gramárske okienko“. Hmotnosť starého setu (DT Swiss ER 1600 + Schwalbe Pro One Evo + duše) bola 2810 g, hmotnosť nového setu (FFWD RYOT 44 + Challenge Strada TLR Pro + Vittoria AirLiner + tmel) je 2551 g. Áno, dali by sa osadiť 28 mm plášte, mohol by som upustiť od insertov. Dôležitejšia než hmotnosť setu je pre mňa ale výdrž a tuhosť. Tú poznať najmä pri jazde v stoji, či už v stúpaní alebo v šprinte – doslova cítiť prenos sily z pedálov až na plášte, bicykel krásne reaguje a oproti hliníkovým kolesám mám pri jazde citeľne svižnejší odpich. Najmä keď je bicykel „oholený“ od fľašiek, doslova vystreľuje vpred ako korok z fľaše. Jeho finálna hmotnosť s košíkmi a kapsičkou sa ustálila na 8,5 kg.

Na margo odolnosti môžem takisto zložiť len samé chválospevy – za toho polroka som s nimi už stihol mierne vyletieť z cesty a poskákať pri tom po kameňoch, rovnako trafiť niekoľko nepríjemných výtlkov, až to zacvendžalo. A predsa sú do dnešného dňa všetky miniatúrne škrabančeky spôsobené skôr prepravou vlakom.


Bystré oko si všimne kotúče z radu Dura-Ace. Priznám sa, v tomto prípade som si skôr „spravil radosť“ a šiel po vizuálnej stránke – čierna farba unášačov predsa k čiernemu bicyklu skvele ladí! Kombinované sú s platničkami s chladičom – ak by som sa náááhodou niekedy dostal do Álp. V tomto setupe je brzdný účinok naozaj veľmi spoľahlivý (niekedy až príliš ) a výrazne sa to odrazilo aj na niektorých segmentoch dole kopcom.


Negatíva? Okrem už zmieneného to bola najmä sedlovka. Tá spočiatku pukala naozaj statočne, predovšetkým pri prejazde nerovnosťami. Ťažko povedať, či je to spôsobené príliš veľkou vôľou v ráme, nesprávne zvolenou karbónovou pastou (bola mi odporučená medená, určite vyskúšam), nečistotami, či tým, že som mal sedlo vytiahnuté príliš vysoko. Každopádne, podľa komentárov pod článkami nie som sám, kto zažíval podobný problém.


A čo dodať na záver? Dosť zaujímavým údajom je cenovka. Myslím, že X-ROAD Team Issue vzhľadom na svoju cenu ponúka naozaj dosť veľa muziky – jeho „maloobchodka“ bola okolo 3600 €. Za to človek dostane karbónový rám, testovaný aj profesionálmi, kvalitnú sadu aj atraktívny dizajn. Komu by sa málilo, vie sa dostať k elektronickej sade a karbónovým kolesám v cene, na druhú stranu, potešiť (nielen peňaženku, ale aj oči) dokážu aj dostupnejšie modely - ponuka Superior-u je dostatočne bohatá.

Prívlastok GF, teda Gran Fondo, nemajú tieto rámy len tak pre nič za nič. Aj 200+ km s množstvom kopcov je s ním lahôdka, aj keď to nie je žiadny odľahčený vrchársky špeciál. Popritom je vidno, že X-ROAD vychádza z cyklokrosu, nie je „rozmaznaný“ dokonalým asfaltom a ak vám postačujú 40 mm plášte, s druhým párom kolies je možné ho sviatočne využiť aj ako gravel. A nielen „žiletky“ z Kopřivnice ulahodia oku. Ale o tom už nabudúce…

P.S. pár užitočných údajov: meriam 188 cm, dĺžka nohy 87 cm, jazdím rám veľkosti L.