bimjeam

Prakticky celé dve desaťročia sme v otázke voľby priemeru kolies mali všetci jasno. 
„Jeden rozmer vládnul všem“ a veľkosť kolies sa delila na detské, horské a cestné. Týmto časom je už však dávno koniec a vrece s novými rozmermi sa trhá častejšie, ako si stíhame na nové pomenovania zvykať. Ak sa už aj vy pomaly prestávate orientovať v pluskovej spleti označenia plášťov a ráfikov, tento článok vám možno vnesie trochu svetla do temnoty bikových rozmerov :-).

Toľko kritiky, koľko sa valilo v posledných rokoch na prešmykače, by sa dalo už považovať za serióznu diskrimináciu (samozrejme v nadnesenom slova zmysle). Avšak jedným z vedľajších účinkov tejto mašinérie okolo systému jednoprevodníkových sád bol aj vznik novej generácie prešmykačov typu side-swing, ktoré sa cyklistickému svetu snažia dokázať, že ľavé radenie sa do výslužby ešte tak rýchlo nechystá. Prečo je tomu tak, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Túžba po novom bicykli je u cyklistu, ako iste poznáte, nekonečný kolobeh a táto diagnóza sa nevyhla ani mne. Po sezóne a pol slintania a laborovania nad novými celoodpruženými rámami zvíťazilo srdce nad rozumom a stal som sa hrdým majiteľom staršej generácie celoodpruženého „light enduro“ trailbiku - Kona Process 111. Tu sa však moja cesta za ideálnym „one for all“ bikom ani zďaleka neskončila a dlhoplánovaným výsledkom je bicykel, ktorý má len málo spoločného s orginálom a na tvári nejdeného bikera vystrúha nechápavý pohľad. Prečo je tomu tak a čo ma viedlo k takejto radikálnej zmene osadenia, sa vám pokúsim ozrejmiť v nasledujúcich odstavcoch.

142x12mm milimetrové osky zadného kolesa sa nám na cykloscéne poriadne ani neohriali a už tu máme nový širší štandard prezentovaný pod označením „boost“, ktorý v sezóne 2017 zakomponovala do svojej ponuky väčšina veľkých hráčov na poli s horskými bicyklami. Na čo sú nové boost osi dobré a v čom spočíva prínos pridania magických pár milimetrov si rozoberieme v nasledujúcich riadkoch.

Cyklistické predajne sú rajom pre nejedného cyklistu. Pre väčšinu z nás sú miestom, kde máme možnosť stretnúť sa tvárou v tvár s vysnenými bicyklami alebo komponentmi, prípadne si svoje sny aj splniť. Hoci japonské Shimano cyklistické vody múti už veľmi dlho, v dnešnom článku si predstavíme novú „zasľúbenú zem“, ktorá vyrástla v podobe servisných centier v rámci už existujúcich predajní v Oslanoch, Nitre a Martine.

Určite si mnohí z vás pamätajú vlnu odporu, ktorá sa zdvihla s masívnym príchodom a pretláčaním 29-palcových bikov do sveta MTB. Neobratné, nemotorné, tank, autobus, to boli bežné prívlastky, ktorými užívatelia častovali vtedajšie dvadsaťdeviatky na diskusných fórach.

Od utorka panuje príjemné letné počasie a nespadla ani jediná kvapka. Po štvrtkovom testovacom prejazde 22-kilometrového okruhu sa začínam tešiť na môj obľúbený maratón, ktorý by sa po troch rokoch bahnenia mal ísť konečne po dokonale suchej trati.

Už po výjazde z diaľnice v smere na Novú Dubnicu mi telefón neprestajne a otravne vyzváňa, čo je ale zároveň dobré znamenie, ktoré značí, že všetci známi už sú na mieste alebo zisťujú, kde parkujem.

Po krásnej slnečnej sobote sa prebúdzam do zamračenej nedele a vôbec sa mi na bike nechce. Po hodine autosugescie a zavrhnutí cesty autom sa vyberám aspoň na krátky tréning po vlastnej osi smer Ilava, pričom okrem mobilu, multikľúča a kľúčov od domu so sebou prakticky nič nemám.

Už dlhšiu dobu som poškuľoval po novej prilbe, keď sa mi nečakane dostala do rúk za účelom napísania recenzie prilba HQBC Graffit a na moje potešenie bola v podobnom odtieni ako je farba rámu môjho biku.

O traile „Kanada“ ste možno už viacerí počuli. V rámci diskusných fór je to často diskutovaná lokalita, ktorú rozdhodne stojí za to navštíviť. V dnešnom tipe na výlet by som sa vám však pokúsil priblížiť aj ďalšie dve zaujímavé lokality nachadzajúce sa v okolí „Kanady“, ktoré možno hravo zvládnuť počas jedného dlhšieho výjazdu naprieč Strážovskými vrchmi. Táto trasa má zhruba 36 km a prevýšenie 1 500 m a odporúčal by som ju skôr skúsenejším bikerom. Začiatok trasy je situovaný do obce Ladce, kde sa okrem cementárne nachádza novovybudované pútnicke miesto - skalné sanktuárium sv. Jána Pavla II., týčiace sa na hore Butkov. Trasa k sanktuáriu je výborne značená bielymi krížmi po pravej strane cesty a doplnená o viacero smerových tabúľ.

Nahadzovanie bezdušových plášťov, najmä pokiaľ sa na tento úkon odhodlávate po prvýkrát, môže byť hotová alchýmia. Rôznych tém, návodov, tipov a zaručených rád, ktoré sa dajú vyhľadať na internete je určite viac než dosť a zorientovať sa v siahodlhých vláknach nemusí byť vždy jednoduché. Napriek tomu by som sa v tomto článku pokúsil o priblíženie niektorých jednoduchých rád, tipov, postrehov a vlastných dlhoročných skúseností, ktoré vám konverziu na bezdušový systém môžu uľahčiť a naučíte sa zopár „trikov“, bez toho, aby ste k nim museli krvopotne dopracovať na základe vlastných chýb.