imroman

Už si nie som celkom istý, či ten nadpis celkom dobre vystihuje charakter tejto akcie a ešte zopár takýchto "zím" a organizátor ho asi aj zmení :). Počasie si ale človek nevyberá, a tak ani tento rok sme sneh na trati nevideli. To ale myslím vôbec neodradilo všetkých bikových a bežeckých nadšencov, ktorí sa zišli v hojnom počte na 7. ročníku tejto originálnej akcie. Ja osobne som sa veľmi tešil najmä na svoju premiéru v kombinácii s nedeľným behom...

Väčšina ľudí stále berie cyklistiku ako prevažne letný šport. Začnú padať prvé vločky, teplota klesne a chudák cyklista, aby sa presunul do vyhriateho fitka na trenažér alebo na niektorý typ domáceho mučidla :). Samozrejme trochu preháňam, ale nie všetci berú cyklistiku ako celoročný šport. Doba sa ale mení a postupom času viac a viac ľudí vyráža na bike aj v zime. No a keďže konečne to vonku vyzerá, že zima už je tu, rád by som sa podelil o zopár svojich postrehov ohľadne jazdenia v zime...

Ako ste si určite už neraz všimli tak pomaly niet viac „flame“ vyvolávajúcej témy, akou je tá o rozmeroch kolies. Našťastie do tejto sa púšťať nejdem, keďže pre moju postavu (196 cm) a môj štýl jazdy (maratóny) už mám dávno jasno. Keď si pozerám staršie fotky tak mám pocit akoby som jazdil na detskom biku :). Pre mňa boli 29 v podstate spasenie a svoj prvý 29 palcový bike som si dával dokopy bez toho aby som sa na tom čo len raz previezol. Ale ďalšou takou vášnivou témou ktorá je použiteľná pre všetky rozmery je debata na tému – hardtail (HT) alebo celoodpružený (FS)? A práve v nej by som rád vyjadril svoj názor...

Určite ste si mnohí z vás všimli, že popri tradičnej Slovak XCM sérii a medzinárodnej IMS sérii vznikla aj jedna nová s názvom ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Bola to teda premiéra a keďže je pomaly ale isto záver sezóny, dovolím si také malé zhrnutie.

Dvanásť hodinovku som mal v pláne už od začiatku roka. Keďže prvá sa zrušila pre nepriaznivé počasie, zostal ešte jeden pokus na jeseň. Pôvodný plán bol ísť sólo, ale môj názor zmenil kamarát, ktorý ma oslovil či nechcem ísť do teamu. Hovorím si: „ prečo vlastne nie?“

Väčšina popredných bikerov v Česku mala v kalendári poznačený dátum 20.9.2014. Práve vtedy sa totiž konal už 20. ročník najťažšieho a pomaly už legendárneho podujatia s názvom Rallye Sudety. 116 km dlhá trať, profil ako píla s 3100 m stúpaní a hlavne terén ktorý budete inde asi ťažko hľadať. Navyše status majstrovstiev ČR prilákal komplet maratónsku špičku a pre ostatných možnosť zistiť koľko im práve tá špička dokáže naložiť :).

Kto by si nechcel pobikovať v raji....Teda mám na mysli Slovenský raj. Navyše pre mňa sa jedná o lokalitu, kde som nikdy predtým nebol a tak bolo o programe na sobotu rozhodnuté. A „trochu“ blata k tomu predsa nemôže nikomu uškodiť :).

Na minulotýždňovom Kráľovskom maratóne na Spiši som sa veru poriadne vytrápil. Správne a asi aj logické by bolo dať si oddych. To by sa ale ďalšiu sobotu nesmel konať už 20. ročník môjho obľúbeného Dubnického maratónu. „Hard“ bola pred rokmi moja prvá skutočné dlhá maratónska trasa, ktorá postupne narástla až na súčasných 116 km s prevýšením 3900m. Takže namiesto oddychu ďalšia solídna nakladačka...

Náročné traily, Spišský hrad a pekné počasie. To sú už pomaly tradičné atribúty Kráľovského maratónu ktorý písal svoj 7. ročník. Nenápadná obec Granč-Petrovce tak opäť po roku zažíva najväčší príval rôznych skupín bikerov, od tradičných maratóncov až po enduro nadšencov.

Po minulotýždňovom Horal Tour som mal v pláne dať si menší „oraz“ na chalupe, ktorú máme v krásnej doline pod Donovalmi. Viac menej náhodou sa ku mne dostali propozície na tento bikový víkend pozostávajúci zo sobotného polmaratónu a nedeľného 7. kola Slovenského pohára v XCO. Všetko sa malo odohrať na Donovaloch, doteraz známych skôr pre svoju tradíciu psích záprahov a tak bolo jasné, že na chalupe sedieť určíte nevydržím...

Keďže sa pomaly z tejto bikovej akcie stáva aj akcia rodinná tak mi opäť spoločnosť robí Lenka aj mama. Do Bad Goisernu dorazíme kúsok po obede a hneď po vybalení vecí v hoteli utekám na prezentáciu a tradičný „bike check“ nech to mám čo najrýchlejšie z krku. Veľké akcie totiž prinášajú aj veľa ľudí a veľa ľudí = tlačenica. Tento rok padol navyše aj rekord, dokopy sa na všetkých tratiach zúčastnilo 4256 bikerov z 44 rôznych štátov. Takže si určite viete predstaviť ako to vyzeralo v centre :) Navyše akurát prebiehal tradičný piatkový šprint namotaný v uličkách.

Takže po 2. etapách sme stále všetci zdraví aj keď každý pohyb mimo biku trvá už o kúsok dlhšie ako predtým :) Väčšie technické alebo nebodaj zdravotné problémy sa nám našťastie vyhýbajú. Nič teda nebráni pustiť sa do druhej polovice, kde čakajú ďalšie dve etapy po hrebeňoch a samozrejme bez jediného kúska roviny...