reactor

Uplynulý rok pre mňa plný výziev, ikonických vrcholov a rodinných dobrodružstiev. Navštívil som miesta, ktoré si zaslúžia byť na zozname každého cyklistu.

Ponuka týchto okuliarov zo strany dodávateľa v redakcii dlho na odozvu nečakala. Chytil som sa jej, napriek mojej preferencii okuliarov s neorámovaným spodkom. Získali si moju priazeň? To sa dozviete už čoskoro.

Šetríme na biky, komponenty, príslušensto, no niekedy je ich život až príliš krátky. Smola, nešťastná náhoda a vysnívané kusy putujú na smetisko. Toto je sumár najkurióznejších „odpadkov“.

Vôňa lesa, veľmi slušný asfalt, nenáročný sklon s čerešničkou na vrchu torty v podobe nenapodobiteľnej obce Sihla. To ponúka Kamenistá dolina. Ako trip tam a späť pre rodiny s deťmi, alebo ako súčasť väčšieho okruhu.

37 000 km/194 000 výškových metrov za rok 2022, t. j. v priemere 100 km denne dala naša Iron Lady a týmto nekončí. K dnešnému dňu má v roku 2023 na konte ďalších 1 340 km a 16 800 výškových metrov.

Keď je vonku okolo 9-14 stupňov, volám to neurčitá teplota. A práve pri nej je obliekanie menšia veda, no jeden vhodný kúsok oblečenia vie výrazne pomôcť.

Slávkovský zo Smokovca cez obednú prestávku? Bežná prax. Skialp pred prácou? Privstane a ide. Lebo čo? Býva v Smokovci. :-)

Koľko kilometrov ste už najazdili tento rok? A koľko by ste chceli? Hmm, Martina dala ten váš cieľ možno už v júli.

Maratóny, ktorých 1. ročníky som absolvoval a ktoré sú v miestach, ktoré bežne jazdím, považujem za svoje srdcovky. A Topoľčianky, vzdialené 6 km od svokrovcov, spĺňajú obe podmienky.

Ak jazdíte pravidelne a registrujete zlepšenia, pravdepodobne skôr či neskôr vyskúšate aj nejaké preteky. Určite je tu skupina jazdcov, ktorým sa nezdajú masovky bezpečné a dlhodobo otáľajú s premiérou.

Smart prilba, ktorá zviditeľňuje a chráni nielen pred pádom, ale je ešte aj elegantná, funkčná a nápadná. Ľudia sa za ňou otáčajú.

Jestvujú ulice a existujú ľudia, ulice rovinaté a ľudia obvyklí, vyskytujú sa ulice strmé a športovci tí menej zvyčajní.

Kto nejazdí kopce, býva na rovine. Alebo ich možno len nemá rád. Ale OK, beriem, aj u mňa sa nájde niečo, k čomu by ma nikto nedotlačil, ako sú napríklad indoorové športy.

Po poslednom zhrnutí sezóny za rok 2019, kedy som prvýkrát v živote dosiahol ročnú métu 10 000 km, bol plán písať až v prípade veľkého míľnika ako napr. 20 000 km. A prišlo to, nie síce za rok ale za dva. :-)

Po osvietení, že sa dá jazdiť aj potme, k čomu došlo asi pred 7 či 8 rokmi, bolo treba tie jazdy aj trochu presvietiť. Vtedy som toho nepotreboval veľa, lebo gro som jazdil pod lampami a do lesa som sa sám bál :-).

Ak si cyklistike holdujúci rodič, a máš ešte náznak svedomia, toto je zamyslenie o tom, ako sa vysporiadať s časom pre seba bez toho, aby sa ohrozila výchova detí a zostali všetci doma spokojní.

Po sérii článkov o skorom rannom jazdení mi nedá neinšpirovať bikerov aj k neskorému jazdeniu.

Až do roku 2016 som sa odhodlával a odolával kúpe poriadnej MTB „mašinky". Dovtedy jazdené všetky povrchy na crossových strojoch, ktorých som od roku 2002 do roku 2016 zjazdil 5 kusov, od Demy až po Cannondale.

Neúprosná gravitácia už istotne pritiahla každého z nás do svojho lona, lona menom zem. Tvrdá, pokrytá asfaltom, v lepšom prípade nežné objatie mäkkou hlinou.

3x a dosť! Povedal som si minulý rok po napísaní memoárov, kedy som ešte ani len netušil, čo všetko ma postretne v najbližšom období.

Záver priebežného sumáru naznačil, že zvrátiť stav bude ťažšie, ako nájsť vyspelú formu mimozemského života v Malých Karpatoch. Jeseň bola v plnom prúde a trvanie slnečného svitu sa neúprosne skracovalo...

Snívate o zvýšení výkonnosti bez nutnosti užívať športovú výživu, mučiť sa v posilke, či kupovať odľahčený bike? Snívať už netreba, objavil som recept! A nakoľko sa nejedná o PR článok, tak to ide aj na staré alebo opotrebované kolená!

Stále som to ja. Ani s 1. januárom 2018 ma neopustila potreba hýbať sa na čerstvom vzduchu, tak hor sa s vášňou na bicykle!

Len nedávno som písal memoáre roku 2016 a už je čas na opis ďalšieho fantastického športového roka. Rok 2017 som mal ešte „vypeckovanejší“ ako ten predchádzajúci, s neutíchajúcou a neukojiteľnou túžbou a potrebou jazdiť a jazdiť.

Priznám sa, že mi vôbec nenapadlo písať cyklo memoáre za rok 2016, no borec z fóra menom Semanuel ma inšpiroval učiniť tak. Dokonca mu ukradnem formu, rozpísať to mesiac po mesiaci. Na začiatok však pár slov o tom, ako sa mi podarilo z neurčitého cieľa 5 000 km za rok, čím som chcel prekonať 4 400 km z roku predošlého, urobiť 8 000 km. Stačí na to obmedzenie športu, do ktorého som sa predtým nútil, Stravu, horák, potomka, ktorý vás kopíruje a tolerantnú manželku :-).