Behanie
Ak niekto uvažuje nad ideálnym závodom, ktorým by vstúpil do sveta "ultra", tak je to asi tento. Jednak si užije krásne výhľady a prírodu a jednak pomôže tým, ktorí behať nemôžu, keďže celý pretek má charitatívny charakter na pomoc ľudom, ktorí trpia svalovou dystrofiou.
Dlho som uvažoval nad tým, či vôbec na pretek nastúpiť, keďže od začiatku roka ma trápi zatiaľ bližšie nešpecifikované zranenie chrbtice (jeden deň, behať nemôžem vôbec, na druhý deň mi nič nie je a takto sa to točí dookola, zatiaľ čakám na výsledky MRI) a tým pádom nemôžem plnohodnotne trénovať, ako by som chcel. Povedal som si však, že nemusím pretekať, pôjdem len podporiť tých, čo behať nemôžu. Aj napriek šetreniu pred pretekmi, som sa ráno zobudil s tým, že chrbát bolí a musel som si dať preventívne aulin. Hlavu som si nastavil tak, že do kopca pôjdem krokom a z2, max spodná z3, zbehy a roviny podľa pocitov. Žiadne náhlenie, cieľ bolo dokončiť. Na štarte som sa pekne okašlal, lebo pozerám na Maja Priadku a nemal paličky. Hovorím si, že ak Majo, ktorý nosí paličky všade a dnes ich nemá, tak ich nebudem určite potrebovať a preto som ich hneď po štarte dal žienke. Samozrejme, v prvom stúpaní som si nevšimol, že Majo ich mal vo vaku na ruksaku