CYKLO Črpák

Posledný letný deň sa patrilo ukončiť vo veľkom štýle – a kde lepšie ako na CYKLO Črpáku?

My pod Tatrami sme sa už zmierili s tým, že toto leto vlastne ani letom nebolo, avšak napokon sa na nás ešte doslova usmialo šťastie. Aby som si napravil chuť, zavítal som do známej obce Východná, kde sa konal 1. ročník cyklistických pretekov CYKLO Črpák.

Žijeme folklórom

O najznámejšom folklórnom festivale na Slovensku vo Východnej počul asi každý. Štart pretekov priamo z pódia týchto najstarších slávností pôsobí čarovne. Duch a atmosféra ľudových tradícií sú po príchode na registráciu nepopierateľné. Folklórny festival vo Východnej odjakživa spájal rodiny, a tak aj my dnes prichádzame osláviť koniec leta, utužiť priateľstvá a dobre si zajazdiť.

Rovnako ako pred rokom na 0. ročníku, aj dnes nám vychádza počasie na jednotku. Areál sa rýchlo zapĺňa a registrácia prebieha hladko. Na priľahlom parkovisku vyberám z tašky štartovacie číslo a milo prekvapený pozerám, čo všetko nám organizátor pribalil.

Pripravený, nepripravený...

Čas rýchlo plynie a rozcvičujúcich sa borcov sa tu zišlo požehnane. Na parkovisku ešte hádžem do seba tyčinku a premýšľam, či mám plášte prifúknuť. Naháňanie vrstevníc dnes v pláne nie je. Na minuloročnom 0. ročníku bola priemerka 30 km/h, takže sa oplatí mať rýchly setup. Trasa sa oproti minulému roku jemne upravila – predĺžila sa a pridala sa slučka okolo Hýb.

Tesne pred štartom o 10:00 dostávame inštrukcie o vynovenej trati, ktorej parametre sú 44 kilometrov a 850 metrov prevýšenia. Nechýba ani kategória e-bike. Zuzku posielam na výborné miesto k hnojisku, aby nám z kopčeka urobila fotku.

Vyrážame!

Naše prvé kilometre vedú prašnou poľnou cestou poza cintorín vo Východnej. Vláčik cyklistov sa rozbieha, kúdol prachu sa dvíha, akoby tadiaľ prešlo stádo pakoňov. Dávam si pozor, aby som to hneď po štarte nepohnojil; suché rigoly v rýchlom zjazde ma už neraz prekvapili. Pri nasledujúcom prejazde obcou sa situácia mení k lepšiemu.

Prichádzame na dlhý, asi päťkilometrový asfaltový úsek smerujúci k Ceste slobody. Početný balík mení formácie – sú chvíle, keď sa tempo zvýši a pole sa prerieďuje. Zrazu sa cítim ako na cestných pretekoch, lebo sila balíka okamžite eliminuje všetky útoky. Oči všetkých cyklistov sa po trase pasú výhľadom na Kriváň, avšak ja radšej pozerám pod kolesá, aby som niekde neľahol.

Vietor mi asi úplne vyfúkol mozog z hlavy, lebo mám dojem, že sa blíži tornádo.

Netrvá dlho a začína sa prvá vážnejšia selekcia. Povrch sa mení, šotolinu s kameňmi strieda asfalt. Trojica najsilnejších – Kaja, Filip a Igor – nastoľuje wattové šialenstvo. Ja, žiaľ, nemám takú formu, keďže od maratónu Horal som nikde nepretekal, a tak vyčkávam a sledujem situáciu zozadu. Rýchle, nenáročné úseky po spevnenom povrchu nahrávajú skupine, všetko je ešte otvorené a nemá význam púšťať sa do úniku. Hlavne nie dnes, keď tak nepríjemne fúka.

Po polhodine jazdy prichádzame na Cestu slobody, aby sme sa následne v dlhom, tiahlom zjazde späť do Východnej opäť všetci spojili a pohltili tretieho pretekára z prvotného úniku, Igora, ktorého vietor vytrestal.

Dvojica Kaja Hartl a Filip Greš si to rozdáva s asi minútovým náskokom pred nami. Dobehnúť ich je už zložité. Po hodine jazdy mi Garmin ukazuje 30 km/h priemerku a viem, že by sa tu nestratil ani gravel. Vzhliadam do diaľky a z profilu trate viem, že v úseku pod diaľničným mostom sa povrch zvlní.

Nezastavujeme

Prichádzame k bufetu, kde však nikto nezastavuje. Nohy už nie sú najčerstvejšie. Z výrazov tvárí vidno, ako sa kilometre v ostrom tempe zajedajú do svalov. Cestička v poľnom stúpaní začína rozdávať karty. Aby toho nebolo málo, hnusný nárazový vietor do tváre raketovo uberá sily každému z nás. Na konci stúpania sme už len traja. Obzerám sa za seba a vidím malý náskok, ktorý by sme mohli zužitkovať.

Bol som však optimista, lebo pri ďalšom prašnom zjazde som chytil mäkký piesok a takmer som sa vyplieskal na zem. Len tak-tak to ustojím, no zozadu sa ako rušeň prirúti Andrej Kubiš, ktorý háji dobré meno Kubišovcov. Jeho brat Lukáš v rovnaký čas bojuje v záverečnej etape Okolo Slovenska.

Už toho mám tak akurát dosť, vietor nás neustále bičuje, keď tu zrazu počujem silný hluk. Vietor mi asi úplne vyfúkol mozog z hlavy, lebo mám dojem, že sa blíži tornádo. To sa nám však od družstva z Hýb nečakane zozadu prirúti stará Tatra. Ešte viac nás to vyhecuje, aby sme dotiahli špicu.

V najtechnickejšom prudkom zjazde k Bielemu Váhu nasledujem Andreja, ktorému to ide výborne. Od zadného kolesa mu lietajú kamene ako zo samopalu a adrenalín v mojom tele stúpa.

Keď zrazu uvidím starý železný most, môj svet sa scvrkne na úzku líniu, po ktorej mám ako artista prejsť. V tej chvíli mi nie je všetko jedno. „Buď sa tu teraz, chlapče, vytrepeš, alebo ešte zabojuješ.“ Musím uznať, toto malo čosi do seba. Prekonal som strach, za čo som o chvíľu odmenený.

Jedna výzva za druhou

Po „artistickom“ prejazde mostom nasleduje ďalšia výzva – 30 % stojka s kameňmi v ceste. Tu sa na mňa usmeje šťastie, keď sa Andrej zasekne a musí vycvaknúť. Ja inštinktívne volím cestičku po bočnej hrane cez konáre a šľahajúce ihličie do tváre.

Nechápem ako, ale razom prichádzam k borcom z Kubicasportu, ktorí už boli v nedohľadne. Neveril som, že ich ešte uvidím. V momente chytám druhý dych a držím sa vysoko nastoleného tempa, ktoré nahodili.

V telke sa dobre pozerá na profíkov, ako prídu do cieľa, odovzdajú stroj a o nič sa nestarajú.

Do cieľa zostáva zhruba 10 km a najšpinavšia časť. Prehupli sme sa do tieňa, kde je stále vlhko. Z útočného a namotivovaného draka je razom uťahaný kôň, ktorý chce už iba dôjsť do cieľa. Dôvod je prozaický – nedostatok energie. Igor ťahá dlho špicu a pýta odo mňa vodu, ale sám už idem na výpary. Podávam mu fľašu, v ktorej je vody len na zvlhčenie úst. Dnes je naozaj horúco a k tomu ten silný vietor, ktorý vyžmýkal z každého veľa energie.

Pri poslednej ostrej zákrute na križovatke Čierna dolina kontrolujem pozíciu, no pred prenasledovateľmi máme dostatočný náskok. „Maratónsky obed“ mi neustále špliecha do tváre a ja sa teším, keď vidím pomedzi vysoké stromy vykúkať slnko.

Cieľ na dosah

V diaľke vidím železničnú stanicu vo Východnej. Prejazdom popod železnicu míňame stredisko genofondu rýb, ktoré prevádzkujú Štátne lesy TANAP-u. Tu sa v malých betónových rybníčkoch rozmnožujú pôvodné druhy rýb z povodia Váhu v Tatrách. Mám chuť sa ísť okúpať, avšak do cieľa je to už blízko – nejako to vydržím. Až na pár úsekov vedú celé preteky po tvrdom povrchu, čo mi vyhovuje. Rýchlych pretekov je ako šafranu.

Síl už nie je na rozdávanie a boj o 3. miesto na pódiu vrcholí. Športovo uznávam silu súperov a robotu, ktorú na špici odmakali. Dnes som nemal svoje najlepšie nohy, ale deň mi vyšiel na jednotku. Do cieľa v amfiteátri prichádzam na piatom mieste so stratou poldruha minúty na víťaza Filipa, čo nakoniec nie je až také zlé.


Keď zo mňa opadne adrenalín, vrhám sa k stánku s jedlom. Nie som človek, ktorý vyhľadáva tradičnú stravu, ale smejúcemu sa chlebíku so šmaľcom a cibuľou som skrátka nemohol odolať. Asi aj preto, že som sa tu dnes cítil super. Musím pochváliť organizátorov za domácu atmosféru; CYKLO Črpák má jednoducho dobrý feeling. Určite k tomu dopomohol aj stánok s cyklistickou výzvou. No ukážte cyklistovi, že môže niečo vyhrať!

BIKE LAP je výborná súťaž, pri ktorej pomocou bežného bicykla vytvárame elektrický prúd. Niečo ako jazda s wattmetrom. Princípom súťaže je dosiahnuť najvyšší priemerný výkon a pomocou diód na monitore sledovať výsledok. Aj keď som po pretekoch, Zuzka ma stiahne do stánku, aby sme si zapretekali – tak som neodmietol. Síce sme napokon nevyhrali, ale dobre sme sa zasmiali. Zuzku ešte na druhý deň boleli nohy.

Mimochodom, musím pochváliť môj support za to, ako sa mi postaral o čistotu. V telke sa dobre pozerá na profíkov, ako prídu do cieľa, odovzdajú stroj a o nič sa nestarajú. Takto to u nás zase nefunguje, haha. Zuzka ochotne pomáha, utiera mi prilbu a špinu z tela. Zrejme sa pýtate, čo s bicyklom. Ak je poruke vapka, tak ho umyjem. Dnes však plánujem využiť leto naplno a po akcii sa ešte vyjazdiť do Popradu, čiže čistenie si nechám na doma.


Po tom, ako zo seba urobím človeka, prichádza tá príjemná časť – zdieľanie zážitkov s kamarátmi a dobré jedlo. Čakanie na vyhlásenie výsledkov netrvá zbytočne dlho. Je nedeľa, a tak po odovzdaní pekných drevených črpákov víťazom a ďalších cien prichádza na rad tombola.

Mimochodom, s Filipom sa zhodneme, že tieto originálne ceny potešia oveľa viac ako bežné tuctové poháre. Pri usádzaní Zuzka vstúpi do psieho exkrementu, čo jej evidentne prinesie šťastie, lebo po rokoch čakania sa aj na nás usmialo šťastie v tombole.

Čo dodať na záver?

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podujali vo Východnej usporiadať túto vydarenú cyklistickú akciu. Dúfam, že bude chuť aj energia a o rok sa tu v amfiteátri opäť všetci zídeme ako jedna rodina a užijeme si záver leta tak ako dnes.

Víťazom 1. ročníka sa u mužov stal Filip Greš s časom 1:36:56, pričom porazil legendu maratónov Kaja Hartla. U žien si jednoznačné prvenstvo odnáša Veronika Čišecká s časom 1:51:25. Gratulujeme!

• Kompletné výsledky vrátane všetkých kategórií nájdete na tomto odkaze.
• Záznam v aplikácii Strava je na tomto odkaze.
• Fotky z celej akcie nájdete na tomto odkaze.