Škoda Slovenský raj - Slovenský pohár

Srdcovka mnohých nadšencov rýchleho jazdenia na širokých plášťoch nesmela chýbať v kalendári Škoda ani tento rok.

Tradičné zázemie priamo na prahu národného parku Slovenský Raj v populárnom turistickom stredisku Podlesok – Hrabušice mnohí asi dobre poznajú. Tretie kolo Škoda Bike Open Tour série 2026 zavítalo na východ Slovenska. Zabehnutá lokalita v Slovenskom raji tento rok okrem bežných jázd hostila aj národný šampionát v XCM, čo na štart prilákalo to najlepšie zo slovenskej maratónskej horskej cyklistiky.

MTB podujatie ponúklo na výber 4 trasy – od najnáročnejšej DLHEJ, na ktorej sa konali MSR, až po STREDNÚ, kde okrem iného pretekali gravel jazdci a e-bike kategórie. KRÁTKA trasa nechýbala ani tu, spolu s FAMILY kategóriou sa každý mohol tešiť na výbornú atmosféru nedaľeko vstupu do rokliny Suchá Belá.


Na toto takmer domáce podujatie, keďže som z Popradu, prichádzam každoročne s predsavzatím dobre zajazdiť, avšak okolnosti nehrajú v môj prospech.

Tesná blízkosť ramena na rameno, koleso nalepené tesne na kolese.

Netuším čím to je, ale tie najbizarnejšie zážitky – od pádov do žihľavy, až po defekty a blúdenie – sa mi lepia na päty práve tu. Dalo by sa povedať, že mám na tieto končiny v race móde vyložene smolu – hádam to tento rok prelomím.

Nie je dlhá ako dlhá

Na začiatok by som bral, aby bolo sucho. Klasika, zase nič. 🙂 Celý týždeň popŕcha, už viem do čoho idem, ako naschvál tu zvyčajne pred pretekmi leje. Registrácia na mieste prebehne ako vždy na jednotku.

Prvú vec z balíčka mi hneď ukradla moja Zuzka, boli to čipsy. Som rád, že si na svoje prišli aj húsenice. 🙂

Zatiaľ čo ladíme bicykle na preteky, obloha sa vyčistí. Zdá sa, že nakoniec z toho bude perfektné počasie, cyklisti si prídu na svoje!

Kým borci z majstrovskej trasy už makajú na trati, my odpočítavame poslednú hodinu do štartu nášho 53 km okruhu s prevýšením 1250 metrov. Na dlhej trase som si už odjazdil svoje, no odkedy zrušili slučku okolo mojej srdcovky Palcmanská maša, už to nie je to pravé orechové a volím strednú trať, ktorá je mimochodom iba o 10 km kratšia.

Kto nespadol, ten vlastne vyhral

Pred štartom sa ešte rozjazdím v tieni, slnko už začína poriadne hriať, môj prvý maratón v tomto roku sa môže začať. Okamžitý skok tepovej frekvencie na štarte a zvuk cvakajúcich tretier do pedálov za aplauzu divákov znamená, že je odštartované.

Tesná blízkosť ramena na rameno, koleso nalepené tesne na kolese pred vami. Žiadny priestor na chybu – o tom sú každoročne štarty tu na maratóne v Slovenskom raji. Aj napriek prítomnosti bezpečnostného auta nastal v Hrabušiciach obrovský kiks! Prítomnosť nečakaných vozidiel na ceste pôsobí na jazdcov ako rozbuška a okamžite nastáva chaos.

Toto si usporiadateľ nepostrážil, čo viedlo k hromadnému pádu, ktorý prestrihne pelotón na dve časti. Tieto chvíle sú stresujúce. Neustály podvedomý rešpekt a napätie z toho, že niekto pred vami urobí chybu, lieta vo vzduchu.

Pohľad na unikajúcu špicu pelotónu v momente, keď ma vpred nepustí spleť spadnutých jazdcov, vo mne zanecháva trpkú pachuť. Keď sa mi ako-tak podarí dostihnúť skupinu, prichádza druhý nepríjemný pád pod lesom, čo je už divné.


Do prvého stúpania pod Tomášovským výhľadom mobilizujem sily, aby som docvakol chvost unikajúcej svorky. Už v obrátke na Tomášovskom výhľade si strážim správny smer jazdy. Pred rokom som tu kvôli zlej odbočke pochoval všetky nádeje, podobne ako viacerí cyklisti v tomto roku.

Ja vyzerám na premočených zjazdoch skôr ako padajúci strom než jazdec.

Ak sme sa tešili na príjemný a hladký zjazd do známeho strediska Čingov, uplynulý týždeň nás rýchlo vyviedol z omylu. Päťdňový koncert dažďových kvapiek totiž premenil koncový zjazd na tobogan z čistého blata. Pretekári tak namiesto brzdenia skôr trénovali prežitie a elegantné udržanie stability. Kto nespadol, ten vlastne vyhral. 🙂

Rešpekt z Medvedej hlavy

Na železnom moste ponad rieku Hornád, kde každoročne striehne fotograf, sa povrch mení na tvrdý kamenistý podklad. Legendárny brod nám pomôže opláchnuť tretry a nasledujúci asfalt rýchlo rozdelí cyklistov do skupín.

Zostávam tu osamote, čo nie je veľmi príjemné, no aspoň sa v pokoji najem – hádžem do seba tyčinku a pokračujem. Prichádzam pod dlhé asfaltové stúpanie na Medvediu hlavu, ktoré tu býva rozhodujúce a skoro každý rok sa tu trápim. Preteky sa „oficiálne“ začínajú…

Musím jazdiť s rozumom, deň pred pretekmi som prechladol a borím sa s horiacim hrdlom. Úvod mi tu nevyšiel a tak som zvolil konzervatívny prístup a aj kvôli chorobe to dnes nehrotím. Vyzerá to tak, že konečne plán funguje, konštantným tempom si sledujem výkon, v dlhom stúpaní dobieham jazdcov, za vrcholom stúpania pri bufete padám do prvej dvadsiatky.

Za jazdy otváram bidon a pred bufetom na vrchole stúpania prosím o doplnenie z pohárov. Beh dievčiny s dvoma pohármi v ruke jej celkom ide. Hlavne nech sa nepotkne. Do vnútra mieri dobre… No, aspoň trafila smer a niečo sa aj do fľaše dostalo. 👍

Na nikoho sa tu nečaká

Husté lesné porasty v raji fungujú ako dokonalá klimatizácia. Tienia pred slnkom a zároveň tvoria prirodzenú bariéru, ktorá zabraňuje odparovaniu vody z lesnej cesty. Tento úsek lesnej džungle mi ešte nikdy nechutil tak ako dnes. Doslova ma baví hrať sa s trasou a vyberať si ideálnu stopu pomedzi kaluže a diery – predbieham pár cyklistov.

Niekde na 29. kilometri sa trasy dlhej a strednej oddeľujú. Naše vrstevnice sa pod kolesami jemne zmiernia, avšak borci na dlhej si svoje užijú v stene na Čertovu hlavu. Ja však tesne pod vrcholom stúpania na Predný Hýľ dobieham silného súpera, ktorý v zjazdoch predvádza absolútnu profesionalitu.

Ja so 193 cm bez teleskopky vyzerám na premočených zjazdoch skôr ako padajúci strom než jazdec. Na trati sa viackrát striedame na čele, nikto na nikoho nečaká, vieme kto má aké prednosti. Zakaždým, keď ho dotiahnem, mi v zjazdoch opäť ujde, akoby ho k zemi ťahala nejaká mimozemská gravitácia.

Šľapavé zjady, nohy si neoddýchnu

Počas druhej polovice trasy míňame planinu Geravy. Zaujme najmä tunajšia rarita – pôvodná retro lanovka, ktorá štartuje bezprostredne pri vodnej hladine Palcmanskej maše.

Naša trasa pokračuje klesaním až na Glackú cestu, kde dochádza k spojeniu s dlhou trasou. Moja pozícia v pretekoch sa komplikuje, keď sa na moment zapletiem medzi cyklistov z dlhej a môj súper mi zmizne z dohľadu.

Povrch sa pred dlhým zjazdom ešte raz ostro dvíha do špirály a ja viem, že ma čaká náročná výzva – dobehnúť pána zjazdára a vytvoriť si v tejto stojke solídny náskok, aby som pred zjazdom na Kláštorisko nenabral opäť stratu. V špirále dávam posledný gél, predbieham súpera a utekám do náskoku.

Definitívny návod, ako zistiť, či budeš mať dnes dobrý deň, je práve zmieňovaný kamenný zjazd na Kláštorisko a hneď vieš, na čom si. Mimochodom, tu musím naozaj pochváliť, ako skvele fungovalo spolužitie turistov a cyklistov.


Vďaka dostatočne širokej ceste si nikto nezavadzia, čo sa, bohužiaľ, nedalo povedať o zjazde do Čingova. 🙂 Alebo je to je len šťastie?

Záverečný blatistý pozdrav lesom v dlhom postupe z Kláštoriska na Podlesok už na mojom výsledku nič nezmenil. S časom 2:14:45 pretínam cieľ na celkovom 17. mieste. V kategórii z toho bolo nakoniec 10. miesto, čo nakoniec beriem všetkými desiatimi. Víťazom sa stáva Filip Greš s časom 2:07:35. Gratulujeme.

Zhrnutie

Stačilo súperenia, poďme si radšej zrekapitulovať, ako dopadli majstrovstvá a podeliť sa o dojmy z celého dňa.

Areál na Podlesku je skvelý, keďže po príchode do cieľa netreba nikam ďaleko chodiť a hravo zvládneme aj pozávodné povinnosti. Organizácia je tu za tie roky zabehnutá a pevne verím, že si tento štandard udrží aj v budúcich rokoch.

Skvelé je, že si môžeme posedieť pod stanmi a nebyť na slnku, v pokoji podebatovať s kamošmi a v pohode sa naobedovať. Deti mali tiež priestor na hranie, takže rodiny si určite užili deň rovnako ako my. Do budúcna by som si určite postrážil tie autá po štarte a poriadne vyznačil odbočku doľava na Tomášovskom výhľade.

No a konečne by som vybavil suché preteky. 🙂


Už tradičná kulisa bola svedkom dekorovania nových majstrov Slovenska v XCM za rok 2026 a ostatných kategórií.

Na dlhej trase si nič nedarovali najlepší jazdci. Či je Slovenský raj maratón ideálnym miestom na konanie majstrovstiev, to neviem. Jedno je však isté, každý mal rovnaké podmienky.

Pre rok 2026 bude obliekať dres Majstra Slovenska v XCM Tomáš Višňovský, ktorý zvládol dlhú trasu v neuveriteľnom čase 2:31:55. Medzi ženami si prvenstvo a dres Majsterky Slovenska odnáša Martina Krahulcová s časom 3:04:58. Veľká gratulácia.

Výsledky MSR v XCM

Muži Elite

1. miesto - Tomáš Višňovský - 2:31:55
2. miesto - Jakub Jenčuš - 2:32:51
3. miesto - Samuel Kováč - 2:39:09

Ženy Elite

1. miesto - Martina Krahulcová - 3:04:58
2. miesto - Veronika Čišecká - 3:23:27
3. miesto - Barbora Jarinová - 3:29:32

Pozrieť sa môžete aj na kompletné výsledky s fotografiami, ako aj moju jazdu.