Strečnianska mašľa

Strečnianska mašľa ponúka bežecké trasy plné výhľadov, prudkých výbehov a technických zbehov v nádhernom prostredí Malej Fatry.

8. ročník náročných ale obľúbených pretekov pokračoval na vrcholoch Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry aj tento rok. Priamo na ich prielome pod úpätím v obci Strečno sa nachádza celé zázemie tohto podujatia, ktoré organizuje Klub slovenských turistov Uhlík.

Obrazom dobrej organizácie je počet bežcov na štarte, kde sa ich postavilo spolu takmer 450 dokopy na hlavnú 50 km trať s prevýšením 2 980 metrov a kratšiu 25 km trať s prevýšením 1 450 metrov.

Nie je mašľa ako mašľa

Názov pretekov pozostáva z ich tvaru na mape, ktorý vykresľuje dve identické slučky, pričom každá vedie inou časťou pohoria, no po spojení vytvárajú mašľu. Prevýšenie aj vzdialenosť každej slučky je takmer identické. Ja som si vybral štvrtý rok po sebe jednu 25 km slučku. Poď sa teda pozrieť na to, ako vyzerá slučka vedúca Lúčanskou časťou Malej Fatry.

Mám rád horské bežecké podujatia v okolí, pretože ich nie je až tak veľa a prebehnúť sa počas pretekov domácim prostredím je zážitok. Lúčanská Malá Fatra je trochu divokejšia a ponúka naozaj krásne miesta na beh aj turistiku. Strečno je kúsok od Rajeckej doliny a tak sme sa aj tento rok vybrali dobrá partia z klubu, užiť si pekný deň v horách.

Podmienky ako stvorené na beh v horách

Prichádzame skoro ráno na futbalové ihrisko do obce Strečno, pretože štart 25 km je naplánovaný na 8:30 h. Tu je už však množstvo zaparkovaných áut, ktoré patria bežcom na 50 km trase, pretože tá mala štart o 7:00 h. Bežci vyrazili do Krivánskej Malej Fatry ako prvej, kde prebehnú cez vrchol Suchý (1 468 m n. m.) a Chatu pod Suchým.

Obe trate budú dnes iné než v predošlých rokoch, pretože posledné dni boli väčšinou upršané a taktiež pršalo dnes ráno. Bude to teda môj prvý ročník, kedy asi nezažijem na trase horúce slnko.


Prichádzame na prezentáciu a v pozadí sa vyníma hrad Strečno, za ktorým je už očakávané prvé stúpanie a posledný zbeh dnešnej trasy. Prezentácia prebieha rýchlo a dostávame ku štartovnému číslu aj vodu, tyčinku, nejaké ochutnávkové vzorky výrobkov a popis trate, aby niekto neskončil na opačnej strane hôr. 😀

Opäť stretávame pár kamarátov a uvoľnené debaty s nimi sú už mojou tradičnou predštartovou klasikou.

Viditeľnosť sa znižuje, počujeme len svoj dupot, dych a cítime mokré ihličie.

Pamätám si však, že na mojom prvom ročníku som tu nikoho nepoznal, pretože tieto vzdialenosti som nikdy nebehal. A keďže podujatie je zaradené v Slovenskej ultratrailovej lige, to nebolo nikdy v mojom hľadáčiku. Ale časom ma tieto trasy bavia viac a viac.

Pripraviť sa je základ

Bežci postupne prichádzajú a pripravujú si výbavu. Tá nemusí byť veľká, ale pár základných vecí ako vodu, iont, jedlo a mini lekárničku je dobré mať so sebou. Vždy je lepšie byť pripravený, ako zostať bez vody a energie niekde osamotený. Pomaly sa blíži čas štartu a zhromažďujeme sa pri štartovej bráne. Je pod mrakom, fantastická teplota a my sme pripravení vybehnúť.


Je odštartované a bežíme úvod po cyklochodníku, vedúcom popri našej najdlhšej rieke Váh. Množstvo bežcov sa tiahne vo veľkej dĺžke a každý má čas nájsť si svoj priestor. Postupne sa dostávame k hradu Strečno, poza ktorý vedie trasa a pokračuje po červenej značke na Sedlo Rakytie.


Začiatok je výživný a dosť prudký, preto množstvo bežcov kráča a šetrí sily na ďalšie pokračovanie. Predsa len, prvé stúpanie až na vrchol má prevýšenie takmer 1000 metrov. Od sedla Rakytie sa trasa viac zrovná a je pekne behateľná.

Široká zvážnica sa tiahne horou až na Sedlo Javorina, kde je prvá občerstvovačka. Tu je množstvo občerstvenia a vybrať si môžeš naozaj všetko, čo si telo na takýchto dlhých pretekoch pýta, od ovocia, sladkého až po slané.

Ako hory menia podobu

Od Javoriny začína moja najobľúbenejšia časť, pretože kopce sa dvíhajú a zvážnica sa mení na nádherný úzky lesný chodníček. Pod nohami kamene, korene a nad hlavou stromy, z ktorých na nás padajú kvapky dažďa. Začína viac pršať a my sa ponárame do oblakov.

Viditeľnosť sa znižuje, počujeme len svoj dupot, dych a cítime mokré ihličie, ktoré nás v každej zákrute triafa na tele. Sem-tam obiehame bežcov so psíkom, ktorí štartovali polhodinu pred nami a postupne sa dostávame na vrchol.

Keď si spomeniem na iné ročníky, ako nad hlavami pražilo horúce slnko a bola veľká dohľadnosť, teraz akoby sme boli v inom svete. Vidíme kúsok pred seba a kto trasu nepozná, nevie, kde je vrchol.

Všetky cesty vedú na Minčol

Ten najvyšší bod na trase máme Minčol (1 363,9 m n. m.) a tesne pred jeho vrcholom prichádzame na druhú občerstvovačku. Tá je priamo pri dele z druhej svetovej vojny. Odtiaľ je to na vrchol Minčola už iba približne 200 metrov a tam začína zbeh. Ako prichádzame na vrchol, začína poriadne pršať, doslova liať.


V momente som na komplet mokrý, ale dážď je príjemný a výborne chladí. To, čo bude nasledovať, však naberá v daždi úplne iný rozmer a tým je 6 km dlhý zbeh do obce Višňové. Poznám to tu úplne naspamäť, bol som tu už aj v snehu po pás, ale v takom daždi som tu veru nebol.

Minčol je mimochodom vrchol, z ktorého sú nádherné kruhové výhľady a vedú naň turistické trasy z každej svetovej strany. Preto je tak často navštevovaný.

Čo si si vybehol, to si aj zbehni

Ak si myslíš, že končíš, ešte si užiješ ten najtechnickejší a najprudší zbeh na trati.

Zbeh začína technicky a prudko. Kamene striedajú korene a blato, no v pretekoch sa ide naplno. Čím viac sa brzdí, tým viac by to bolelo a skôr by sa dalo spadnúť. Samozrejme, hlava nepustí každého a tak niektorí veľmi brzdia. Občas síce nohy lietajú, ale na týchto trasách sú väčšinou bežci, ktorí si užívajú akékoľvek prekážky hôr a snažia sa ich prekonať v ťažkých podmienkach.

Stehná ti stuhnú ale vieš, že nemôžeš zaváhať. Po približne 800 metroch prudkého technického zbehu sa dostávame na miernejšiu časť a nohy musia pokračovať naplno. Za pekného počasia je v tejto časti pred tebou výhľad na celú Rajeckú dolinu.


Zbiehame nižšie a nižšie a vybiehame na starú zjazdovku. Tu sa dnes naozaj lyžovalo, ale v blate. Či ideš po tráve alebo chodníku, každý krok je kúsok od pádu. Po tráve mám do 5 sekúnd botasky plné vody a na blate lietam ako handrová bábika, no pád neprichádza. 😀

Viem si však predstaviť dnes tento kopec ako ideálny na preteky za kotúľajúcim sa syrom. Aby sa to nakoniec vyostrilo, do doliny chýba 800 metrov a tie sú opäť po riadne technických skalách. Tieto preteky ťa naozaj preveria po všetkých stránkach.

Zbieha sa do Višňovskej doliny a tu na lúkach prichádza tretia občerstvovačka. Dážď ustal, obloha sa trhá a nás čaká beh poľnými cestami a lúkami do obce Stráňavy. Bežne v teple tá najhoršia časť sa mení tento rok na pekný prebeh popod hory. Na lúkach nepraží slnko a tak sa rýchlo dostávame pod Kojšovú.

Z doliny opäť na hory

Pod Kojšovou je začiatok druhého stúpania. To je slušne prudké a vedie ku krásnemu prírodnému úkazu, Kojšovskému budzogáňu. Táto časť sa mi veľmi páči, je to totiž ešte taká väčšia divočina a mimo pretekov sem počas roka nechodím. Všade sú skaly a nádherný kus prírody. Pri budzogáni zbiehame dolu, otáčame sa okolo hory a po hrebienku pokračujeme na rozhľadňu Špicák.

Rozhľadňa je známa výhľadom na Krivánsku Malú Fatru a hrad Strečno. Ešte však stúpanie nekončí a je tu pár prudkých výbehov, po peknom kamenisto-skalnatom hrebienku.

Ak si myslíš, že končíš, tak si ešte užiješ najtechnickejší a najprudší zbeh na trati. Veď na záver sa patrí dať to najlepšie, aby si nezabudol na ten skvelý pocit nielen ty, ale ani nohy. 😀


Opúšťame hory a vybiehame na cestu v Strečne. Okamžite stretávam bežcov z 50 km trasy, ktorí pokračujú na tú celú časť, ktorú sme my prebehli. Povzbudíme sa navzájom a pokračujeme každý svojou cestou. Bežím popri Váhu a cieľ je na dohľad. Na ihrisku v cieli sú už prví štyria bežci a hádam aj jednu kofolu vypili.

Hneď si vymieňame pocity z trate a debaty môžu pokračovať pri jedle a pití. V zázemí sú aj sprchy a hneď po nich sa lepšie sedí a užíva pocit dobre zvládnutých pretekov. Jedlo je výborné ako každý rok a organizátori nám naozaj doprajú dobre doplniť energiu.

Víťazi dnes v šialenom tempe

Celkom prekvapivo rýchlo začínajú výsledky, alebo len nám ten čas tak letí. Leteli však na trati aj tí najrýchlejší.

🏆 Víťazkou medzi ženami sa stala Janka Kuzmová s časom 2:44:26 a víťazom Marián Priadka za 2:19:14. Druhou najrýchlejšou ženou bola Iveta Furáková časom 3:04:36 a treťou Zbijowska-Stanko Ewelina časom 3:09:29. Druhým mužom bol Roland Hric časom 2:21:25 a tretím najrýchlejším Jakub Kšiňan za 2:24:59.


Postupne stále dobiehajú bežci z 25 km trasy a už aj prví z 50 km trasy. Je to náročné a preto je stanovený aj limit 8 hodín na krátku a 12 hodín na dlhú trať. Nie každý sem prišiel za výkonom, ale aj za skvelým dňom v horách a zážitkom. Tieto horské preteky totiž pre mňa najviac dotvárajú práve ľudia, ktorí sú „zapálení” pre beh a pohyb.

Takže, ak si ešte nikdy nevyskúšal Strečniansku mašľu, alebo polovičnú stužku, určite ti odporúčam zaradiť si ju do kalendára na rok 2027. Môžeš sa tak sám presvedčiť o pekných stúpaniach a výhľadoch v Malej Fatre, alebo o skvelej organizácii celých pretekov.

A ak si chceš pozrieť kompletné výsledky oboch tratí, nájdeš ich na tomto odkaze.