JÁNOŠÍK - SLOVAK XTREME TRIATHLON

Podľa AI najťažší triatlon na svete, podľa mňa ten najkrajší. Áno, tento klenot máme priamo na Slovensku a stále o ňom málokto vie.

Jánošík Xtreme Triathlon nie sú len preteky pre jedného vytrvalca. Vyžadujú si mesiace tvrdej prípravy a skvelý tím ľudí, ktorý športovcovi pomôže dosiahnuť vytúžený cieľ pri soche Jánošíka.

Čím sú tieto preteky výnimočné?

Hlavný prvok, ktorý robí väčšine športovcov najväčší strach, je nočný skok z lode Oravka do Oravskej priehrady. O polnoci tu pretekárov čaká 3,8 km plávania pod hviezdami. Orientácia vo vode býva v čistej tme často ten najmenší problém – človek v prvom rade bojuje sám so sebou.

Následná cyklistika vedie cez horské priesmyky Huty, Lúčky, Príslop, Vychylovka a Lutiše, kde ste odkázaní len na svetlo vlastného bicykla. Pri východe slnka vás čaká už „len“ maratón. Nájazd do bežeckej časti by však vyvolal rešpekt aj u skúsených horských bežcov: 3 000 m prevýšenia, pričom Veľký Rozsutec a Boboty predstavujú zlatý klinec na záver celého utrpenia.

Znie to ako trať pre bláznov, no so správnym tréningom a tímom sa to dá zvládnuť.

Príprava na Jánošíka: Dni v horách a hraničné intervaly

Príprava na takéto podujatie trvá roky a športovec naň musí dozrieť. Keď sa však pozrieme na posledné mesiace pred štartom, plávanie je to najmenšie zlo – tam stačí doladiť výbavu, naplávať kilometre na otvorenej vode a zvyknúť si na orientáciu v tme.

• Cyklistika: Vyžaduje si stovky hodín v aeróbnom režime, silový tréning v kopcoch a presnú diagnostiku. Cieľom je určiť intenzitu, ktorá neodrovná nohy na beh, no zároveň zaručí potrebnú rýchlosť a efektivitu.
• Beh v teréne: Najťažšia časť celého procesu. Telo sa počas tréningového objemu v horách mechanicky opotrebováva. Je kľúčové dávkovať záťaž tak, aby ste predišli zraneniu a vydržali na nohách čo najdlhšie.

Chvíľu sa cítite nesmrteľní, o dve minúty si myslíte, že je po vás.

So zverencami sme v horách strávili dlhé dni. Najdlhší beh trval okolo 5 hodín a pravidelne sme zaraďovali intervaly v pretekovom tempe do kopca aj z kopca. Práve zbehy z kopca sú prvok, na ktorý mnohí zabúdajú, no na Jánošíka vás pripravia najlepšie (téme techniky zbehov sme sa venovali v minulom článku).

Výbava na trať

Pri takýchto pretekoch musí byť materiál vyladený na sto percent:

• Bicykel: Časovkársky špeciál Pinarello Bolide TR s kolesami DT Swiss (profil 55 mm vpredu a 62 mm vzadu).
• Osvetlenie a bezpečnosť: Výkonné svetlo Fenix a prilba Giro, ktorá skvelo vetrá a zároveň drží aerodynamiku.
• Bežecká časť: Trailové tenisky On Running a bežecký opasok rovnakého výrobcu, o ktorého výhodách bola reč v nedávnom článku.

Priebeh pretekov: Od nočných vĺn po defekt na Vychylovke

Preteky trvajú tak dlho, že sa takmer s istotou stane niečo nepredvídateľné.

• Plávanie: Oravská noc bola teplá, ale veterná. Namiesto jedného 3,8 km okruhu organizátori zvolili tri kratšie okruhy. Vlny na otvorenej vode spravili z plávania moje najpomalšie tempo v histórii, no bol som rád, že sa vpred vôbec hýbem. Bójky vietor posúval, no organizátori si zaslúžia pochvalu za výborné nasvietenie trate.
• Cyklistika: Štart prebehol podľa plánu. Vedeli sme, že okolo tretej ráno má začať pršať, preto bolo cieľom prejsť najtechnickejšie priesmyky (Huty a Lúčky) ešte za sucha. Držať 220–240 W na rovine a 250–270 W v kopcoch sa mi darilo, no tri hodiny osamote v tme odčerpali veľa energie.

Pri východe slnka a nastupujúcom daždi ma dobehla dvojica súperov. V predpísaných 12-metrových rozostupoch sa išlo hneď lepšie.

V stúpaní na Sedlo Vychylovka však prišiel škrt cez rozpočet – defekt na zadnom kolese. V mieste, kde sa rozhodujú preteky a točia najlepšie zábery... Počkal som, kým support dokončí zábery dronom, vymenili sme koleso a zostávajúcich 30 km bolo už len o hľadaní motivácie na beh.

• Beh a finále: V druhom depe mi zdvihlo náladu suché oblečenie a príchod bežeckého supportu, ktorý je od 25. kilometra povinný. V rannom daždi sme nastavili jasnú taktiku: tepová frekvencia do 140 bpm a vertikálna rýchlosť v kopcoch okolo 900 m/h.

Telo na takejto trati neustále prechádza krízami. Chvíľu sa cítite nesmrteľní, o dve minúty si myslíte, že je po vás. Takto to pôjde až po vstup do Jánošíkových dier, kde sa začína záverečných a najťažších 15 km. Vďaka znalosti terénu a tréningu z hôr sme začali postupne sťahovať súperov.

Na zbeh z Rozsutca si spomínam len matne. Povedali sme si, že necháme na trati všetko a dobehneme tretieho pretekára. Tretie miesto z toho nebolo, no vybojovali sme 4. miesto. Spoločný dobeh ku soche Jánošíka s celým tímom priniesol obrovskú emóciu – hneď potom telo vyčerpaním úplne vyplo.

Prečo to robíme?

Túto otázku si kladiem často. Odpoveď je jednoduchá: milujem pocit spokojnosti zo samého seba, vyhľadávam prekonávanie limitov a posúvanie hraníc. Je jedno, ako preteky dopadnú – kľúčová je samotná cesta a stovky odtrénovaných hodín.

Ako trénera ma nesmierne potešil zverenec Tibor, ktorý vybojoval úžasné 2. miesto, a Peter, ktorý dokončil v TOP 30. Pre tieto momenty má trénerská práca zmysel.

Jánošík Xtreme Triathlon vo vás zanechá stopu. Vidieť obetu pretekárov aj organizátorov, ktorí fungujú prakticky bez spánku, vás prinúti vrátiť sa. Mne sa síce podarilo vylepšiť si osobný čas o viac ako hodinu, no opäť z toho bolo 4. miesto. A keďže chcem Jánošíkovu valašku, ktorá patrí len víťazovi, na štarte sa určite nevidíme naposledy.