Extrémní etapové závody - MTB Trilogy na vlastní kůži

Pojďte se podívat přímo na trať kultovního etapáku, který v sobě kombinuje prvky maratonu a endura, a to vše po dobu 5 dní po sobě.

Náš slovenský redaktor Martin Imrich (Imroman) se zúčastnil celé akce a níže vám přinášíme podrobné video, doplněné o článek v originální podobě.

Táto sezóna mi zatiaľ nešla veľmi podľa plánu a ako som už spomínal v reportoch, mladý mi zo škôlky nosil domov „darčeky“ - sme si neustále prehazdovali sople medzi sebou. Po posledných pretekoch, ktorými bol maratón v Slovenskom raji, som nemal veľmi náladu. Stále ma trápili dutiny pri vyššej intenzite, ešte mi tam aj seklo 10 km pred cieľom . Aby to nebolo všetko, po nich som znovu ochorel a dával si otázku, či má vôbec zmysel teraz „trénovať", keď sa stále vraciam späť.

Ale tu zaúradovala motivácia, teda plánovaná účasť na MTB Trilogy. Pár dní „oraz", medzitým si naplánovať trochu viac štruktúry do kalendára a hlava sa razom vyčistila, mala jasný cieľ. Píšem to ako príklad, prečo je dobré si stanoviť nejaké ciele, čo mi vždy pomôže, keď veci nejdú ideálne. MTB Trilogy bola nielen skvelá akcia, no ešte ma aj vrátila do „hry“ Trochu predbieham...

Tréning podľa môjho gusta

Ako som už spomínal aj v pozvánke na túto akciu, špecifikom je najmä technická náročnosť a fakt, že na rovnakej trati sa ide ako maratón, tak aj enduro. V podstate po každom výšľape nasledoval nejaký trail/sekcia, ktorá bola ako RZ. Maratónci si idú všetko v tempíčku, enduristi „bušia" iba na RZ. Podobný charakter sa mi pozdával a najmä tréning, ktorý si načrtnem v hlave. Nič zložité, jednoducho kopce, domáce traily a šutre. A vyberal som si tie viac rozbité a strmé, o čo nie je v okolí Martinských holí núdza. Menežoval som si v podstate celkový čas a zaťaženie, aby sa stupňovali a vytvorilo sa progresívne zaťaženie, o ktorom píšem aj v článku o poučení zo sezóny 2021. A nechýbala ani príprava v kopci so záťažou .


Len dodám, že v priemere nás čakalo počas 4 dní cca 70 km a 2 500 výškových metrov denne (prológ nerátam), z čoho 90 % v teréne. Rovnako zaradím posilňovanie hornej časti tela, úchopu atď, pretože to výrazne pomôže s bezpečnosťou a schopnosťami zvládať náročné sekcie. Nech uvediem všetko na správnu mieru – nejdem tam vyhrať, no chcem sa dostať bezpečne do cieľa a všetky etapy si užiť bez pocitu, že bojujem o život – jednoducho mať prevahu nad väčšinou terénu a bicykel pevne pod kontrolou. Podobná „príprava“ ma strašne baví... len ja, kopce a naše krásne traily v horách a už opäť nie je problém si ráno privstať .

Zmyslom textu vyššie je uviesť vás o niečo viac do „deja“, pretože tých celkovo 19 hodín a niečo na trati strávim aj s hruďákom a kamerou, ktoré mi skoro prirástli k telu. Pretože tu viac než kde inde platí, že lepšie je raz vidieť, ako počuť/čítať . Výsledkom je zatiaľ najdlhšie video v našej histórii a bola celkom fuška, natlačiť toľko zážitkov a nádherných terénov do hodiny. Ale bolo robené pre fanúšikov MTB, ktorí neraz píšu, prečo nerobíme aj dlhšie videá .


Po každej etape som si sadol ku kompu a spravil výber top úsekov. To mi ešte niektoré ušli, keďže všetko idem „na oči“ a niekedy už nebolo kedy „šmátrať" po kamere, pretože ruky medzitým mačkali brzdy a adrenalín išiel hore. Okrem samotného jazdenia a zážitkov sa pozriem aj na nastavenie biku, teda úpravy, ktoré som vzhľadom na terén spravil a priblížime si trochu „etapákový“ režim. Navyše bola so mnou aj rodinka, pričom okolie Teplíc nad Metují vás možno nadchne rovnako ako nás a bude tipom na nejakú dovolenku v budúcnosti. Pod videom ešte niekoľko mojich postrehov k etapám a pár info navyše .

Etapy a pár dojmov

Prológ - 9 km a 359 m prevýšenie

Uvedenie do reality a technickej náročnosti, navyše s tepom vo hviezdach. Hlavne sa nezraniť a okrem jednej pasáže potešilo, že všetko ostatné už pekne v sedle, na jednom mieste vyletel adrenalín pekne hore – ale keď sú okolo ľudia, človek predsa nepôjde peši .

• Záznam v aplikácii Strava.

Best of Sudety – 68 km a 2 300 m prevýšenie

Etapa, ktorá ponúka to najlepšie z legendárneho maratónu Rallye Sudety (120 km) len v poriadne koncentrovanej forme. Niektoré úseky si pamätám spred X rokov, no voda vytvorila miestami poriadne rigoly a zväčšila všetky kamene. Vidno, že domáci borci poznajú stopy, na legendárnej Hviezde sa pokúšam vytvoriť stopu vlastnú ale neúspešne...aspoň mal junior a Lenka zážitok.

• Záznam v aplikácii Strava.

Kleine Alpen – 67 km a 2 700 m prevýšenie

Slovami organizátora: „Podle stavitele tratí asi nejtěžší, ale nejkrásnější etapa závodu. Pro tuto etapu jsou typické: hrabanka, štěrk, sopky, tunel a brod...„ Môžem len súhlasiť, bola najťažšia a môj profil vo Wahoo ukazoval do kopca len červené more. Miestami bolo tých percent až príliš, najmä v úvode, ale tak Pure MTB . Na vrchole hradu ma víta Véna Hornych, čaká niekoľko voľných pádov smerom nadol, pár mi príde už hardcore aj pre enduristov. Raz zablúdim vlastnou chybou ale vrcholom je asi 300 metrov dlhý „Hitlerov“ tunel, kde zachvíľu nevidím vôbec nič, čo naozaj neznášam a pod kolesami ešte akési klády . Aj 67 km môžete ísť viac ako 5 hodín...

• Záznam v aplikácii Strava.

Vranie Hory – 77 km a 2 530 m prevýšenie

Za mňa úplná topka celého Trilogy a doteraz nechápem, ako sa dá namixovať tak pestrý terén do jednej etapy. Kopce prudké, najmä Královecký Špičák ale všetko jazdivé, nechýbali úseky po hrebeni, takže sme opäť zavítali aj do Poľska. Topka bol určite Jánský trail (vrch), ktorý som dal v podstate s prehľadom celý v sedle, z čoho mám radosť – pekne vidieť, že za pár dní si človek zvykne a veľa vecí mu príde oveľa jednoduchších ako na začiatku. Tieto kopce, samozrejme bez trailov, som potom ešte ukázal aj Lenke a mladému počas výletu s vozíkom po pretekoch .

• Záznam v aplikácii Strava.

Trutnov Trails – 70 km a 2 150 m prevýšenie

Ráno chčije a chčije a nás čaká taká malá Kanada . Prvú hodinu a niečo nemám ani kameru a idem v Shakedry bunde, kým neprestane liať – ten materiál je vážne zázrak a aspoň nie som premočený do nitky, keď prestáva - potom sa ľahko zmestí do zadného vrecka. Je chladnejšie, traily sú skalnaté, miestami je dokonca úplne sucho, miestami samá voda a blato. Ale ten najdhlší zjazd, či skôr RZ (snáď okolo 18 min a viac) po tých veľkých balvanoch a lávkach dáva vážne zabrať, miestami už to idem na handrového panáka, kopce mi potom už tiež nechutia. Neviem, koľko trailov sme povymetali, ale asi dosť . Čakajú aj niektoré lahôdkové úseky, kde ide vidlica a plášť doraz, ale čo ma teší, žiadny pád ani technické problémy a cieľovú čiaru vidím naozaj rád. Trilogy je vo vrecku.

• Záznam v aplikácii Strava.

Nakoniec teda konečné 18. miesto celkovo a kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Čo sa ešte osvedčilo

Vo videu som spomenul nastavenie biku aj komponenty, ktoré sa mi osvedčili, ale ešte dodám pár postrehov.

Profil vo Wahoo

V podstate žiadnu z tratí nepoznám, iba niektoré úseky prvej etapy, čo sú najmä zjazdy. Skvelým pomocníkom mi je profil vo Wahoo ELMNT Bolt 2.0, ktorý si nahrávam cez Stravu. Jednoducho stačí nahrať GPX, vytvoriť trasu a tá sa automaticky synchronizuje. Potom pred sebou krásne vidím profil a moju pozíciu, viem, kedy bude kopec strmý, kedy naopak povolí, kedy čaká zjazd atď. Za mňa vážne skvelá vec, ktorá pomôže rozložiť sily a dopredu sa pripraviť na to, čo má prísť.

Gravel nohavice

Neviem, ako inak ich nazvať, mám na mysli jednoducho elastické nohavice s vreckami ako je Castelli Free Unlimited a pod. Už som písal, že na epické akcie super vec, no rovnako pre technický terén – aspoň ja nemám rád, ked hopsám po kameňoch a koreňoch s naloženým dresom. Takto viem hodiť všetky ťažšie veci (multikľúč, knoty, klúče) do zadných vreciek nohavíc, kde krásne držia a ďalšie tyčinky a gély do vreciek na stehnách. Potom mám stále voľný dres, kam si už pchám veci, čo beriem na bufetoch, smeti a pod. Skvelý vynález štrkoletcov, ktorému vážne fandím.

Ľahké chrániče kolien a trailová prilba

Zrejme nemusím hovoriť, že v rámci jazdenia fandím skôr štýlu „naľahko“. Vďaka tomu si viem dať obľúbené traily na otočku aj za 2-3 hoďky atď, pričom chrániče nevozím. No v rámci prípravy a zlepšovania schopností sa mi stali výborným pomocníkom ľahké chrániče Dainese Trail Skins Lite. Keď ich stočím, viem ich napchať do druhého košíka a nasadiť po dlhom výšľape, pričom sa v nich veľmi dobre šliapu aj dlhšie úseky – veď som s nimi šiel celý prológ naplno a nemal pocit, že by mi vadili. Dodajú potom istotu v zjazde a ochránia najmä na šutroch a pri hraní sa v technickom teréne – nebavím sa o drsnom endure či zjazde . Za mňa dobrý tip pre športových jazdcov.


To isté, čo píšem vyšši,e platí aj v prípade trailovej prilby. Doteraz som nosil klasiku XC, no po šuchnutí „kokosu“ o skalu na Tasmane si hovorím, že čo jazdím, už chce predsa len viac. Najmä ochrana spánkov a zadnej časti hlavy je výrazne vyššia, tých cca 100 gramov rád obetujem. Musím povedať, že Giro Manifest stojí majland a na vrchole ponuky, no ponúka tak skvelé odvetranie s technológiou Mips Spherical, že som ju nakoniec používal počas každej etapy a vôbec nemal pocit, že by po 2 500 výškových metroch v tempe a teple vadila. A pri výjazdoch v domácich horách sa stala voľbou číslo jedna, aj keď popri tom „trénujem“ kopce . Starnem, tak si doprajem...

Nezbaliť sa a utekať domov

Ja viem, že veľmi často človeka tlačí čas, ledva si ho nájde na samotné preteky a potom všetko nahádzať do auta a valiť domov. Tiež som zažil X podobných akcií. No takéto etapáky sú podľa mňa výborný spôsob, ako vziať aj rodinu a stráviť spoločne čas – samozrejme, klobúk dole pred Lenkou, že si dokázala vytvoriť s mladým program, kým som brázdil miestne kopce a potom ešte robil zostrihy atď. No podvečer sme si už užívali spoločnú pohodičku, dobré jedlo a krásne okolie. A skvelou odmenou boli tie cca 3 dni po tom, kedy je človek už vybláznený, nelákajú ho žiadne traily ani epické trasy. Spravili sme si spoločné výlety, najmä ten do „Vraních hôr“ v Poľsku na viac ako 5 hodín bol „pamätný".


Nechýbal neskorý obed v Poľsku po „menšej“ hrebeňovke pri detskom ihrisku a vrátili sme sa tesne pred večerou s množstvom zážitkov, wapkoval som ešte aj vozík. No okolie ponúka toľko možností, že určite odporúčame poznačiť si Teplice nad Metují do „to-do“ listu. Či už fandíte trailom, nenáročným výletom, pešej turistike alebo aj lezeniu na pieskoch...


Tak myslím, že tento menší celovečerný film môžeme ukončiť. Trilogy je jazdenie, ktoré človek musí zažiť (prípadne aspoň vidieť). Pri dnešnom trende skracovania, zľahčovania tratí je skvelé, že sa nájdu ľudia ako Véna Hornych, ktorí chcú ponúknuť trochu divočiny a techniky mimo zvážnic. Tým rozhodne nejdem „hejtovať“ iné podujatia, skôr dúfam, že sa zachovajú aj podobné akcie. Aj keď Véna vravel, že sa zrejme vráti k 3-etapovému formátu, ako bolo „pred koronou“. Tak či onak, oplatí sa vyskúšať, charakter ostane myslím zachovaný. A ja som zvedavý, či táto „nálož" bola aj dobrou prípravou na 200 km Salzkammergut Trophy, čo bude vážne niečo úplne iné. Myslím, že sa všetko potom dozviete...užívajte leto.

Titulná foto: Bohumil Šitina