Spišských 333 EXTREME

„Ty si skončil,“ vraví mi pani manželka v predposlednom veľkom stúpaní na Krompašský vrch a snaží sa mi nejako pomôcť, keď ležím na zemi zvíjajúci sa v kŕčoch, ktoré nejdú zastaviť. Bola pre mňa 222 km trať na Spiši skutočný extrém?

Prešli 4 roky, čo sme spoločne s Veronikou absolvovali 111 km trať na týchto pretekoch bez podpory. Všeobecne to boli jedny z našich prvých pretekov vôbec. Pamätám si, že sme sa navigovali len cez mapy.cz v mobile. Žiaden cyklopočítač či hodinky s GPX trasou. Za ten čas sa zmenilo veľa – od kondície, bikov a celkových skúseností s jazdením na pretekoch až po to, že tentokrát sme mali GPX v hodinkách, čo bol po predchádzajúcej skúsenosti absolútny luxus.

Prečo sme sa vôbec prihlásili?

Úprimne, ani sám neviem. Dva týždne pred pretekmi vravím Verči: „Nepôjdeme tento rok 222 km trať na Spišských Extreme?“ „Ta poďme.“ Ta sme aj išli.

Veď kondične máme dobre natrénované z behov, keďže tento rok skôr viac beháme po kopcoch ako bicyklujeme. Stihli sme však pár pekných výjazdov aj tatranskú štvorkorunku na cesťákoch, takže svaly aj zadok nedostanú úplný šok. Veľmi sme sa na to tešili, pretože bikovať v rodnom kraji je predsa balzam na dušu a aj akási rodácka povinnosť „buchnúť“ si tieto krásne preteky na Spiši.

No čo si teda zoberieme? Urobí nám niekto support?

Dlho sme rozmýšľali, ako naplánovať podporu na trati. Aj keď sú to oficiálne preteky bez podpory, nikde nie je napísané, že vám rodiny či kamoši nemôžu doniesť čisté gate a teplé jedlo na trať. Väčšina ľudí to rieši tak, že majú support na trati.

Prvotne sme to mali takto naplánované aj my, lenže nakoniec sme usúdili, že nejdeme nikoho otravovať a pekne sa o seba postaráme sami. Veď preteky 222 a 333 km štartujú v piatok, takže obchody budú otvorené. Nakoniec bola aj neoficiálna občerstvovačka na Hnilčíku, čo bolo veľmi milé a príjemné spestrenie, ale viac o tom v ďalších kapitolách.

„Čo ste si to zas vymysleli? 222 km? Veď to aj na koňa veľa“

Túto vetu nám povedali moji rodičia, keď sme si chystali bicykle a balili batohy. Paradoxne, nikdy to nie je presne 333, 222, 111 alebo 66 km. Vždy je to o čosi menej a tento rok 222 km trať vyšla presne na 186,6 km. Tomuto číslu prispôsobujeme aj výbavu.

Samozrejme, bicykle musia byť v 100-percentnom stave. Do bezdušákov dolievame mlieko, hustíme gumy na správny tlak tak, aby sa išlo dobre aj po lese aj po ceste. Celú výbavu – od náhradných duší, svetiel, cez SIS gély, tyčinky MARVA, až po pizzové rožky balíme to bežeckých viest. Ako tajnú zbraň si balíme SIS BETA FUEL s obsahom kofeínu, ktorý by mal poriadne nakopnúť.

Špeciálny pozor si dávame na hydratáciu. Ionťák vo fľaši, soľné tablety, magnézium a 2 litre vody v hydrovaku musia byť. Pre niekoho možno prehnané, ale keďže ideme bez priamej podpory, chceme byť pripravení. Štartovací balík, číslo a tričko si preberáme ešte deň predtým, aby sme sa ráno už nemuseli stresovať. Ráno si ešte preberieme GPS tracker a pripravení si užívame atmosféru na štarte.

Štart v sprievode polície

Hromadný štart cez nádherné námestie Spišskej Novej Vsi si veľmi užívame a tešíme sa, či objavíme nejaké nové trasy. Paradoxne, hneď prvé prekvapenie je cesta z Ferčekoviec cez Kvašné lúky až po zjazd do Novoveskej Huty. Tam sme ešte nešli a preto len pozeráme, aká to je parádna spojka.

Predsa len po ceste sa ide vždy lepšie vo dvojici.

Dole nastal aj prvý zjazd a prvé defekty ostatných pretekárov. Verči vravím, že do zjazdov ideme opatrnejšie, pretože gumy máme nafúkané o čosi viac, aby zvládli aj asfalt. Ukázalo sa, že to je dobrá taktika a celé preteky sme išli bez defektov.


Počas stúpania na sedlo Medvedia hlava sa od okoloidúcich dozvedáme, že žien na 222 nie je veľa, takže Veronika má pomerne isté umiestnenie, stačí len dôjsť.

Keďže to je dlhá trať, snažíme sa dodržiavať pitný režim a dostatočne jesť. Dôležité je to neprepaľovať a tepy si držať na uzde, čo sa nám darilo počas celých pretekov.


Počasie sme mali totálne ukážkové, príjemných 25 stupňov, jemný vetrík a hlavne žiadne ovady, pretože pár týždňov predtým, počas tropických dní, to bolo s ovadmi v Slovenskom raji neznesiteľné. Toto nám hralo do karát pri prvom prudkom stúpaní smer Kláštorisko. Celá trasa Slovenským rajom bola veľmi príjemná a hlavne v lese. Bicyklovanie v Slovenskom raji je na MTB úplne top a vždy si užijem či stúpanie, ale aj klesanie.

Chvíľu som si pripadal ako v nejakom filme v aljašskej divočine, keď jeden druhému vraví: „Musíš ma tu nechať.“

Prvú kratšiu prestávku sme si dali až pri Palcmanskej Maši. Tam sme doplnili sily a pripravili sa psychicky na ďalšie dlhšie stúpanie na Grajnár. Vystúpať na sedlo Grajnár už bol celkom slušný zaberák a po parádnom zjazde nám prišla vhod „neoficiálna“ občerstvovačka, ktorú urobila rodina jedného z pretekárov a jeho kamošov. Povedali si, že keď už podporujú ich, podporia aj ďalších pretekárov. Palacinky a cola prišla veľmi vhod.


V Nálepkove sme sa ešte zastavili na benzínke, kúpili zásoby - colu a croissant - a bez zastavenia sme brázdili asfalt takmer 30 km časťou Hnileckej cyklomagistrály. Okolie, vrchy a príroda sú v tejto časti krásne a dovolím si tvrdiť, že je to ešte málo objavený kraj Slovenska.

Vo dvojici cesta asfaltovou časťou ubehla veľmi rýchlo vďaka tomu, že sme si držali tempo a striedali sa v ťahaní. Predsa len po ceste sa ide vždy lepšie vo dvojici. Do Gelnice sme dorazili okolo 16:30 a nasledovalo prudké stúpanie na sedlo pod Krompašským vrchom, ktoré sa mi stalo osudným. Trasa na Plejsy z Gelnice je na stúpanie veľmi výživná, ale zato ponúka krásne výhľady a plno studničiek, keďže nad Gelnicou boli kedysi Turzovské kúpele a ako sa vraví, to miesto má svoje čaro.

Nohy mi pokrútilo tak, že mi až vyšla slza

Už v úvodnom stúpaní som začal cítiť, že sa niečo láme. Vravím si: „To zvládneš,“ šupol som si magnézium a pokračoval som. Prešlo 5 minút a prišiel prvý kŕč do ľavej nohy. Zastavil som, trošku som nohu natiahol a bicykel som začal tlačiť.

Po chvíli tlačenia som zase nasadol na bicykel, chvíľu prešiel, znova zosadol, potlačil a nasadol. Každým razom prichádzali čoraz silnejšie a intenzívnejšie kŕče – až do bodu, keď prišli súčasne do oboch stehien a lýtok a ja som padol z bicykla a začal na celý les hlasno kričať. Po chvíli pribehne Verča a vraví mi, že som skončil. „Viki, to nemá zmysel sa takto trápiť.“.

Mimochodom, do sedla pod Krompašských vrchom chýbalo len 700 m. Verči vravím, aby pokračovala bezo mňa, lebo do cieľa príde potme. Chvíľu som si pripadal ako v nejakom filme v aljašskej divočine, keď jeden druhému vraví: „Musíš ma tu nechať.“ „Nie, ja ťa tu nenechám, mám strach, že sa ti niečo stane.“ Nakoniec sme spolu vyšli na sedlo a Verča posledných 40 km pokračovala sama. Ja som sa pomaly spustil ku babke, ktorá býva pod Plejsami a tam som moje putovanie smutný ukončil.

Verčino putovanie tmou

Nezdá sa to, ale moje kŕče Veroniku zdržali takmer hodinu a bolo jasné, že do cieľa príde potme. V duchu si vravím, že čelovku a svetlo má. Občerstvovačka je na Poráči a cez Závadku a Tepličku sa do Spišskej Novej Vsi spustí. Je to len 40 km. Posledných 20 km nakoniec bolo potme oveľa dlhších a do cieľa prišla o 22:00 večer. V cieli sa od nej dozvedám, že nejakí experti na Závadke hádzali po cyklistoch kamene – ďakujem bohu a ostatným pretekárom, že nenechali ísť Veroniku cez toto kritické miesto samú.


Na Veroniku som úprimne veľmi hrdý. Som rád, že sa podujala so mnou absolvovať zatiaľ pre nás najdlhšiu MTB trasu, ktorú sme si spoločne prešli. Úprimne poviem, že je super, ak človek má takéhoto životného partnera, ktorý s ním absolvuje takéto výzvy. Mimochodom, Veronika sa umiestnila na prvom mieste vo svojej kategórii. Ak vás zaujímajú výsledky, nájdete ich na tomto odkaze.

Bol to pre mňa skutočný extrém?

Veru nie. Celý čas sa išlo úplne super. Užili sme si domáce stúpania, zjazdy a celkovú atmosféru, ktorá bola veľmi uvoľnená. Zastavili ma až spomínané kŕče, ktoré ma prvýkrát vyradili z hry. Úprimne ma toto DNF mrzí, pretože celý čas to bola paráda.

Kondične som vládal, neprepaľoval som, dostatočne som jedol aj hydratoval. Výsledok? Kŕče. Do mojej ďalšej „pretekárskej kariéry“ je to varovný prst, že tento môj problém budem musieť riešiť, aj cestou diagnostiky a kompletného nastavenia energetického príjmu, pretože tento faktor ma neskutočne limituje.