Reportáž z akce
Nový cestný bicykel, nové PR. Také bolo moje očakávanie. A realita? Bol som rád, že som to udržal pod 30 minút.
Sobota 23. mája patrila legendárnej časovke do vrchu s dojazdom pod majestátnymi štítmi Tatier. Tatranská Polianka opäť privítala nadšencov cyklistiky, aby si zmerali svoje sily na jednom z najťažších slovenských stúpaní na Sliezsky dom.Nešťastný prvomájový pád
Na prvého mája som sa vybral na moju obľúbenú Brnčalku. Pohodový výjazd, hore očakávam ešte nejaký ten sneh, ale snáď sa bude dať prejsť. Pred „Medulienkou“ na pešo obchádzam krátky, pármetrový úsek s ľadom.Vyššie je tenká vrstva snehu, po ktorej to celkom šlo, aj tam, kde bolo viac snehu, sa dalo ísť krajom, no krátkej prechádzke som sa nevyhol, výjazd na chatu sa ale podaril.
V následnom zjazde si ma ale počkal spomínaný ľad. Schádzam z biku, turisti obúvajú mačky, ešte ich uisťujem, že toto je jediný ľad a vyššie je dobre. Len čo to dohovorím a pohnem sa, ležím na zemi. Namiesto klasického pádu na kolená som si pekne ľahol na hrudník…
Trochu to zabolelo, no hneď vstávam a pokračujem v jazde, ale otrasy trochu cítiť.
Slnečný víkend samozrejme trávim na biku, no mierna bolesť neustupuje ani v nasledujúcich dňoch. Na traumatológii sa len uistím, že všetko je v poriadku, len medzirebrové svalstvo ešte nejakú dobu budem cítiť…
Ďalšie dni toho veľa nenajazdím
Ďalšie dni sa niesli v znamení oddychu od biku. Na ten som vyrazil len občas, keď mi už bolo dlho. Do práce som ale samozrejme chodil, aj vrátane víkendov. Mierna bolesť ustupovala pomaly. Najhoršie bolo vstávanie, keďže spím na strane, kde som sa udrel. Občas som skúsil jazdiť vo vyšších tepoch a bol som rád, že som pri tom nepociťoval žiadne ťažkosti.Po odštartovaní sa mi tretru podarí zacvaknúť až na tretí pokus.
Dúfam, že v deň časovky už nebudú žiadne bolesti. V stredu som si na cesťáku dal vo svižnejšom tempe Sliezsky, na druhý deň tiež volím cesťák a zavítam na Strednicu. Piatok už len tak pohodovo MTB na podhorí. Bolesť ustúpila, veď po 3 týždňoch už bolo načase, aby to prestalo. No pri silnejšom stlačení hrudníka ešte nejaké dozvuky zacítiť.
Do Polianky po svojich
Už som na túto časovku šiel aj vlakom a následne električkou, no krásne slnečné počasie ma zlákalo dať si tento presun na biku. Aspoň sa rozjazdím, nemusím skôr vstávať a čakať na prípoj. Takto na pohodu mi to trvá nejakú hodinku a pätnásť minút.Prezentácia prebieha plynulo, stretávam známe, ale aj nové tváre, s ktorými bol doterajší kontakt len prostredníctvom Stravy. Takéto stretnutia, kde sa zoznámime, prehodíme pár slov a podobne, ma vždy potešia.
Dostávam číslo 37 a štart mám naplánovaný na 10:09. Času je dosť, rozjazdený by som aj bol z presunu, a tak už len trochu smer Sliezsky. Pomaly sa zbiehame pred štartom, atmosféra je tu super. Ambície sú, nohy snáď budú poslúchať a podarí sa zajazdiť dobrý čas.
Štartujeme vo dvojiciach po 30 sekundách. Vedľa mňa štartuje Roman Mareš na MTB, s ktorým sa už pár rokov vďaka pretekom poznáme. Tak si podáme ruky a môžeme ísť na to.
Prepálený úvod a boj s časom
Po odštartovaní sa mi asi až na tretí pokus podarí zacvaknúť tretru. Aj napriek nie ideálnemu štartu sa rozbieham a unikám Romanovi. Je skúsený MTB jazdec a vie tu zajazdiť pekné časy.Na obrazovke sledujem, ako mi sekundy pribúdajú v prospech oproti môjmu PR. Snáď sa mi to podarí udržať. Tepy mám už po 600 metroch na 180 a to mám pred sebou 6 kilometrov, no ide sa mi celkom dobre.
Pred mostom už ale moje stanovené tempo začína klesať a sekundy idú opačným smerom. No ešte je ten rozdiel nepatrný, prechádzam most a začína sa časť, ktorú veľmi nemusím kvôli stavu povrchu.
Na starom cesťáku som mal 25 mm plášte, teraz mám 30 mm, ide sa podstatne lepšie, no aj tak treba voliť dobrú stopu. Navyše pohľad na Garmin nasvedčuje, že dnes sa s PR-kom môžem rozlúčiť.
Na konci rozbitejšej časti už strata presahuje minútu a pol. Dnes budem asi rád, ak to udržím pod 30 minút. Do cieľa sú ešte necelé 2 km, no už s aspoň lepším asfaltom.
Vidím Sliezsky dom, no netreba sa spoliehať, že už je cieľ na dohľad. Snažím sa ešte niečo urobiť s časom a držím si stabilné tempo, aby to ešte viac nekleslo.
Z očakávania času okolo 27 minút je teraz snaha stihnúť to pod 30. V závere ešte pozbieram posledné sily a idem do pedálov. V cieli mám fakt dosť. Môj čas je nakoniec 29:35, čiže pod 30 to ostalo.
Občerstvenie a vyhodnotenie
V priestoroch cieľa sa na monitore zobrazujú priebežné výsledky, ešte nás je veľa na trati, no nad prvými troma miestami ani neuvažujem, aj keď zatiaľ som druhý.Idem sa radšej najesť. Klobása, šalát a teplý čaj. Ako tak kráčam ku stolu, všimnem si divný zvuk pri chôdzi, asi kamienok niekde zaseknutý v podrážke tretry. Pri pohľade na podrážku ale zisťujem, že sa mi uvoľnil kufor a drží len na jednom imbuse, ten druhý našťastie zbadám na zemi.
Či sa uvoľnil počas chôdze po tých kamienkoch v okolí Sliezskeho, alebo už skôr, to netuším, šťastie, že to vydržalo cestu hore.
Onedlho sa prešlo k vyhláseniu výsledkov. Traťový rekord ostal neprekonaný, no aj tak sa zajazdili pekné časy.
Trať najrýchlejšie zvládol Łukasz Kunc zo susedného Poľska za 26:03. U nežného pohlavia zvíťazila s časom 34:15 Ivana Líšková. No a nech to máme kompletné, tak na MTB to najkratšie trvalo Romanovi Marešovi za 30:07. Na záver boli ešte odmenení najstarší a najmladší účastník.
🏆 Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Ja som s časom 29:35 obsadil piate miesto vo svojej kategórii a deviate celkovo. Priemerný tep mal hodnotu 181 a maximum 191, ktorý som dosiahol v samotnom závere. Na pocit dobre, kríza nebola, snažil som sa zajazdiť čo najlepší čas.
Ktovie, či ešte niekedy budem atakovať môj osobák 27:38 a či ho prekonám. Žeby som sa mal postupne zmieriť s tým, že môj cieľ na tejto časovke bude udržať to pod 30 minút? To sa mi veľmi nepozdáva. 😁























