Keď cesta je cieľ - planinou Rax

Nielen známe ferraty, ale aj veľké množstvo turistických chodníkov a chát. Aj o tom je rakúsky Rax. Poďme sa spolu pozrieť na dvojdňový okruh touto náhornou plošinou.

Jeseň ešte nepovedala svoje posledné slovo a preto sme sa rozhodli stráviť jeden krásny novembrový víkend kúsok za hranicami, v Rakúskom Raxe. Rax je vápencové pohorie (náhorná plošina) a je súčasťou Álp. Nachádza sa na hranici rakúskych spolkových republík Dolné Rakúsko a Štajersko. Najvyšší vrch pohoria je Heukuppe s výškou 2 007 m n. m. Zaujímavosťou je určite lanovka Raxseilbahn. Nachádza sa na severovýchodnom úpätí Raxu v meste Hirschwang a je to vôbec prvá lanovka postavená v Rakúsku. Jej výstavba začala v roku 1925.

Prudko hore na planinu

To, čo sa vám vryje do pamäti z výstupovej trasy, sú určite nezabudnuteľné výhľady

Auto sme zaparkovali v bývalom horolezeckom kempe v dedine Kaiserbrunn. Parkovisko je bezplatné a je tam dostatok miesta pre viac áut. Naša trasa začínala žltou turistickou značkou a začiatok bol kúsok pred dopravnou značkou, ktorá označuje koniec obce. V úvode cesty je značenie priam až prehnané a teda zablúdiť sa určite nedá. Trasa začína v lese a zig-zag stúpa prudko hore.

Skalky, rebríky, reťaze, laná

S pribúdajúcimi výškovými metrami sa stromy zmenšujú a ubúdajú. Pribúdajú kamene a skalky a terén začína byť exponovaný. Niektoré miesta na výstupovej trase sú zaistené oceľovými lanami či rebríkmi pre ľahší výstup. Takýchto zaistených miest nie je veľa, no ľudia, ktorí majú strach z exponovaného terénu alebo sa boja pošmyknutia, by mali zvoliť inú výstupovú trasu. Napríklad po žltej a následne modrej značke priamo z Hirschwangu. To, čo sa vám vryje do pamäti z výstupovej trasy, sú určite nezabudnuteľné výhľady na pohorie Schneeberg. Práve toto pohorie sa nachádza priamo na opačnej strane údolia Hollental.

Začiatok planiny

Žltá značka končí a pokračuje modrá. Po pravej strane vidíme lyžiarsky vlek a pár minút nato už aj vrchnú stanicu vyššie spomínanej lanovky. Výstup nám trval pohodovým tempom dve a pol hodiny. Urobíme pár fotiek s výhľadom, no zaujmú nás pekné informačné tabule o celej náhornej plošine s informáciami nielen o trasách, ale aj o chatách, ktoré sa tu nachádzajú.

Smer Karl-Ludwig-Haus

Naša cesta viedla od hornej stanice lanovky smerom ku Ottohaus.

Vonku fúka ako bláznivé a my vieme, že to bude náročný veterný druhý deň.

Krásne jesenné počasie, farby prírody a otvorený priestor, to je to, čo si človek zamiluje na Raxe. Od chaty sa dá pokračovať rôznymi smermi. My sme sa rozhodli ísť po modrej značke cez Jakobskogel a Preiner Wand. Práve kúsok od Preiner Wandu končia viaceré známe ferraty. Prechádzame okolo chaty Neue Seehütte a pokračujeme červeno-modrou značkou ku záchrannej útulni.



Prichádzame k útulni, kde oddychujeme a sme nadšení, aké zázemie vybudovala rakúska horská záchranná služba pre turistov.


Pokračujeme ďalej po červeno-modrej značke a po pár minútach od smerovníka pokračujeme po červenej „Nordalpenweg 01“. Práve táto cesta nás zavedie na vrchol Predigtstuhl (1 899 m n. m.), odkiaľ sa nám naskytne nádherný výhľad na náš cieľ prvého dňa.

Záver prvého dňa

Po necelých 8 hodinách prichádzame ku chate Karl-Ludwig-Haus. Tu budeme dnes spať, aby sme zajtra pokračovali okruhom. Informácie o ubytovaní a stravovaní na chate môžete nájsť na stránke chaty.

Východ slnka a kaplnka

Ráno zvoní budík a my vieme, že prichádza to najkrajšie na horách. Balíme sa do všetkého oblečenia, čo máme so sebou. Vonku fúka ako bláznivé a my vieme, že to bude náročný veterný druhý deň. No predtým, ako budeme pokračovať, fotíme magický východ slnka s kaplnkou neďaleko chaty. Tu už netreba nič hovoriť, pretože ani 1000 slov nepovie to, čo fotky.

Vyššie to už nejde

Po východe slnka a raňajkách pokračujeme na najvyšší vrch planiny Rax – Heukuppe (2 007 m n. m.). Včerajší vietor by sa oproti tomu dnešnému dal nazvať bezvetrie, preto okrem rukavíc a čiapok pridávame aj šatky na tváre. Na vrchu sa zdržiavame krátko a doslova bežíme smerom dole. Pri smerovníku odbáčame na cestu s názvom „Grasbodenalmweg“, ktorá nás privedie ku chatkám. Odtiaľ pokračujeme po „Ochsenhaltweg“ až na Habsburghaus, kde si dávame čaj.

Planinou smerom dole

Najskôr lano a rebrík, čo bolo jednoduché, no neskôr prišiel nepríjemný úsek, kde voda stekala po rebríku a lanách.

Od chaty pokračujeme po Kaisersteig (modro-červená) až ku smerovníku, kde odbáčame na zelenú značku. Vystupujeme na vrchol Dreimarkstein a po zostupe sa nám ukazuje planina v svojej plnej kráse. Pokračujeme ďalej ešte cez dva vrcholy a už nás čaká len cesta dole. Zelená končí pri smerovníku, ten ukazuje modrou dole smer Ottohaus alebo červenou smer Hoyossteig, ktorá je označená na smerovníku ako ferrata. Volíme modrú a zostupujeme. Úsek je v jednom mieste exponovaný, no Rakúšania tu vybudovali „zábradlie“ a pomocné lano.

Útulňa alebo skvost?

Keď som tu bol pár rokov dozadu, na tomto mieste stála stará drevená chajda, v strede bolo ohnisko a všade nejaký odpad. To sa ale zmenilo. Na mieste starej drevenej búdy teraz stojí moderná útulňa s možnosťou oddychu a v prípade dažďa alebo búrky aj úkrytu vo vnútri.

Dlhá cesta ku autu

Kúsok za útulňou sa nachádzal smerovník, pôvodný plán bol pokračovať smerom ku lanovke a ísť tou istou cestou dole, ako sme išli hore. No smerovník zmenil plány. Bola na ňom zobrazená cesta Gaislochsteig. Tá bola označená ako náročná a pre skúsených, no nie ferrata. Internet nefungoval, takže skúsime. Úvod cesty, pohoda, les. No neskôr to prišlo. Najskôr lano a rebrík, čo bolo jednoduché, no neskôr prišiel nepríjemný úsek, kde voda stekala po rebríku a lanách.


Tento úsek bol síce 100-metrový, ale ako sme zistili neskôr doma, je to oficiálna ferrata, aj keď ľahkej obtiažnosti a nie náročnejšia ako tatranské Priečne sedlo. No aj tak je nutné, ak sa rozhodnete pre tento úsek, mať ferratové vybavenie. Po tomto úseku to už bola len pekná cesta dole, najskôr po kameňoch a následne v lese. Na záver nás čakal ešte jeden rebrík aj so zábradlím. Cesta nekončí v Kaiserbrunne, a preto bolo nutné ešte prejsť popri ceste na parkovisko, čo zabralo niečo cez hodinu.

Na Raxe si nájde každý svoje. Od ľahších turistík s deťmi pomocou lanovky cez ťažšie trasy s lanovkou ako aj bez lanovky až po nádherné a náročné ferraty. My sme zažili dva krásne jesenné dni plné slnka a pekných výhľadov. Od lanovky po Ottohaus sa to len tak hemží ľuďmi aj s detskými kočíkmi, za chatou je to už pokojnejšie. Na planine sú výborné možnosti ubytovania a stravovania, pokiaľ sa rozhodnete ísť na viac dní. Odporúčanie je ale dôkladné plánovanie výstupovej a zostupovej trasy. Na Raxe sa nachádza veľké množstvo ferrát alebo trás, ktoré sú veľmi exponované a určené naozaj pre skúsených, preto je dobré si dopredu naštudovať možnosti a správne odhadnúť skúsenosti. My sa tam vrátime zase na jar, no už s ferratovým setom.

Zhrnutie

• Názov: Okruh Raxom
• Lokalita: Rax (Rakúsko)
• Turistické značenie: prehľadné (modrá – zelená – červená - žltá značka)
• Obmedzenie: odporúčaná sezóna neskorá jar, leto, jeseň
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 8 + 8 (deň 1. + deň 2.)
• Parametre: 15 km (hore 1621, dole 524), 21 km (hore 744, dole 1960)
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovanie bezplatné v dedine Kaiserbrunn (bývalý horolezecký kemp)
• Mapka/GPX: 1. deň sekcia Výjazdy, 2. deň sekcia Výjazdy