Morské oko – drahokam poľských Tatier

Z každej strany počúvame ódy na najväčšie pleso Tatier – Morské oko. Údajne je tiež najnavštevovanejšie, najkrajšie, pomerne ľahko prístupné a… komerčné. Alebo žeby nie?

Na začiatok si poďme o tomto plese povedať zopár faktov a zaujímavostí. Morské oko, v poľštine známe ako Morskie Oko, je rozlohou najrozľahlejším plesom vo Vysokých Tatrách a leží na ich poľskej strane pod štítom Rysy. V minulosti nieslo dokonca názov Rybie pleso, predovšetkým pre jeho prirodzené zarybnenie, čo pre ostatné tatranské plesá nie je zvyčajné. Jeho súčasný názov sa zasa viaže k legende, ktorá tvrdí, že pleso bolo pod zemou spojené s morom. Pýši sa mnohými lichotivými prívlastkami, preto sme sa boli pozrieť, či je to naozaj tak.

Cestou k našim severným susedom

V jednu decembrovú sobotu sme sa rozhodli vyraziť na ľahšiu turistickú prechádzku k našim severným susedom. Teda, nie až tak ďaleko, iba kúsok za hranice. Najprv sa však zastavujeme na benzínke v Ždiari, kde si narýchlo dávame rannú kávu a pokračujeme cestou 66 smerom na Tatranskú Javorinu a Lysú Poľanu. Tesne pred hraničným priechodom parkujeme naše auto na veľkom stráženom parkovisku, ktoré sa nachádza po ľavej strane hlavnej cesty (5 eur/deň).

Popravde, počas tejto túry nemôžete a ani nebudete mať žiadne problémy so značením či, nebodaj, s prípadným poblúdením.

Ďalej už pokračujeme peši. Pozerám sa na šedú zatiahnutú oblohu a v okamihu je mi jasné, že dnes to na nejaké skvostné výhľady vôbec nevyzerá. Hneď za hraničným mostom odbáčame doľava a kráčame po krajnici asfaltovej cesty smerom na začiatok našej trasy. Po cca 1,5 kilometri prichádzame k hlavnému záchytnému parkovisku Palenica Białczańska, kam odporúčame parkovacie lístky (cca 45 PLN/deň) zakúpiť dopredu online, keďže býva poväčšine plné. My sme tak neurobili, preto sme radšej neriskovali a auto nechali na slovenskej strane. Inak, premávajú tam i pravidelné linky mikrobusov zo Zakopaného. Taktiež je potrebné pripomenúť, že vstup do poľskej časti Tatranského národného parku je spoplatnený, preto hneď za hlavným parkoviskom nájdete pokladne, kde si zaplatíte symbolický poplatok 5 zlotých na osobu.

A prechádzka môže začať…

Samozrejme, odvoz nie je len tak zadarmo a platíte si za cestu hore i dole.

Popravde, počas tejto túry nemôžete a ani nebudete mať žiadne problémy so značením či, nebodaj, s prípadným poblúdením. V podstate už od záchytného parkoviska vedie červená značka po širokej asfaltovej ceste až k plesu. Nezáživné? Možno sa to na prvý pohľad bude tak zdať, no počas cca 10-kilometrovej prechádzky nahor sa nudiť určite nebudete. To vám garantujem.

Kráčame teda rezkým tempom a hneď na začiatku si všímame početné konské povozy, ktoré ponúkajú odvoz záujemcom (rodinám s deťmi, fyzicky menej zdatným turistom či starším ľuďom) priamo až k hornej otočke pod plesom. Poliaci to jednoducho vedia a obchodného ducha v sebe nezaprú. Samozrejme, odvoz nie je len tak zadarmo a platíte si za cestu hore i dole.


My, ako skúsení turisti, obchodným poľským „fígľ“ pohoničom hravo odolávame a pokračujeme v našej „túre“ ďalej – pekne a poctivo po svojich. Pomaly, ale isto naberáme kilometre a veľmi pozvoľne i výškové metre.

Konečne sme sa dostali k cieľu našej dnešnej výpravy – okúzľujúcemu Morskému oku (1393 m n. m.).

Po ľavej strane sa nám po celý čas otvárajú výhľady na skvostné štíty Tatier. Prvou medzizastávkou sú Mickiewiczove vodopády, ktoré sú nepochybnou atrakciou tohto chodníka. Ide o malebnú kaskádu, ktorá je tvorená prúdom potoka zvanom Roztoka. Venujeme im pár obdivných pohľadov a už aj pokračujeme ďalej. Po pár kilometroch sa nám pri ľavej časti cesty naskytá pohľad na v rade stojace toi-toiky, ktoré sú tam umiestnené za účelom prevencie prípadného výskytu použitých papierových vreckoviek pozdĺž chodníka. Taktiež si všímame i informačné tabule, kde nachádzame údaje o ďalšej najbližšej možnosti využitia toalety. Celkom praktické.

Krása všade, kam sa pozrieš

Túto asfaltovú trasu po celý čas sprevádzajú zatáčky, ktoré si kde-tu môžete skrátiť po kamenistých schodoch. My sme ich však nevyužili, keďže snehový povrch na nich bol dosť udupaný a tým pádom i vyšmýkaný, čo sa nám nezdalo príliš bezpečné. Celou cestou treba byť opatrný, keďže každú chvíľu míňate nejaký konský voz idúci buď smerom hore, alebo dole a taktiež je potrebné rátať aj s takým enormným počtom turistov, aký ste v našich Tatrách pravdepodobne, resp. určite ešte nezažili.

Po pár kilometroch prichádzame k miestu zvanom Wlosienica - hornej otočke konských povozov, kde turisti musia vystúpiť a k Morskému oku pokračovať už len peši. Po pravej strane si všímame veľkú budovu, ktorá slúži ako reštaurácia a aj akýsi bufet v jednom - Pawilon gastronomiczny. Čas nás už súri a preto sa tentokrát nezastavujeme, keďže k plesu je to už iba niečo vyše dvoch kilometrov.

Okruh je dlhý približne 2,5 km a značený je červenou farbou.

Po malej chvíli prichádzame k plesu, pozerám na údaje na hodinkách a zisťujem, že kráčanie nahor nám trvalo približne 2,5 hodiny. Konečne sme sa dostali k cieľu našej dnešnej výpravy – okúzľujúcemu Morskému oku (1393 m n. m.). So zatajeným dychom sledujem celú tú panorámu a od toľkej krásy neviem, kam sa skôr pozerať. V jeho (ešte nezamrznutej) hladine sa zrkadlí veža Mních, majestát Mengusovských štítov a celkom naľavo Rysy. Na brehu plesa stojí známa a hojne navštevovaná chata zvaná Schronisko PTTK Morskie Oko, údajne najstaršia vysokotatranská turistická chata.

Okruh okolo oka

Po prvotnom úžase sa vydávame smerom doľava po okružnom chodníku, vedúcom okolo celého plesa. Okruh je dlhý približne 2,5 km a značený je červenou farbou. Bol by predsa hriech si toto malebné horské pleso neobísť z každej strany. Na polceste sa dá vystúpiť ešte k ďalšiemu pliesku – Czarnému Stawu (cca 40 minút) chodníkom, ktorý, mimochodom, vedie až na Rysy. Celý okruh nám aj s prestávkami na kochanie i fotenie trvá približne jednu hodinu, potom sa vraciame smerom k chate, kde ešte nakukneme dnu. Treba povedať, že cez víkendy táto chata praská vo švíkoch a poskytuje aj jednotky na ubytovanie. Z rozmanitej a chutnej ponuky jedál a nápojov si určite vyberiete, no kartou nezaplatíte. Je preto nutné mať pri sebe hotovosť (berú aj eurá).

Zostup späť k parkovisku

Po krátkom občerstvení sa vydávame na zostup dole – rovnakou trasou, akou sme prišli. Pomaly sa začína stmievať, preto pridávame do kroku. Cestou míňame aj rôzne informačné tabule o tatranskej prírode, ktorým sme doposiaľ nevenovali veľkú pozornosť. V závere červenej značky schádzame k východziemu bodu dnešnej turistickej trasy - záchytnemu parkovisku, kde sú už pripravené mikrobusy do Zakopaného a popri hlavnej ceste prichádzame k nášmu autu odparkovanému v Lysej Poľane (tam zasa stojí pravidelná autobusová linka do Popradu). Dnes sme to stihli len tak-tak, keďže sa práve dosť rapídne začalo stmievať.

Bodka na záver

Ak by sme mali dnešnú 22 km prechádzku zbilancovať, tak konštatujeme, že trasa je síce poriadne dlhá, no i napriek tomu rozhodne nie nezáživná. Prevýšenie je síce iba minimálne a pozvoľné, no tie kilometre v nohách aj tak ucítite. My sme tentokrát protišmykové návleky ani palice nemali, no v zime ich pre istotu na tejto trase doporučujeme, keďže sa v niektorých úsekoch dosť šmýkalo. Trasa je prístupná (a chata otvorená) celoročne, no špeciálne v zime je potrebné byť opatrný, keďže sme si hore pri plese všimli značky, upozorňujúce na lavínové riziko. Pri najbližšej návšteve si odmyslite tie húfy ľudí a všadeprítomnú komerciu, namiesto toho sa sústreďte na krásy poľskej časti Tatier. Nepochybne majú čo ponúknuť!

Zhrnutie:

• Názov: Morskie Oko
• Lokalita: Poľské Tatry
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 5 hodín
• Vhodné pre deti: áno (možnosť využiť konský povoz)
• Parametre: 22 km/514 výškových metrov
• Typ: nenáročná prechádzka asfaltovou cestou
• Možnosť parkovania/spoje: pred hraničným priechodom v Lysej Poľane, na centrálnom parkovisku v Palenici Białczańskej / autobusová linka Poprad – Tatranská Javorina, Lysá Poľana
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy