Reportáž: MTBIKER Novodubnický maratón 2022 – kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ

Reportáž: MTBIKER Novodubnický maratón 2022 – kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ

Pozriem dlhodobú predpoveď počasia. Všetko sa zdá byť ok. Prihlasujem sa a platím štartovné. Hneď po tom nasledujúca aktualizácia úplne zmení predpoveď, ktorá zostáva až do pretekov.

Tento rok v ponuke chýbala najdlhšia trať King. Organizátor sa rozhodol skombinovať túto trasu, ktorej začínali akútne chýbať pretekári, s trasou Hard. Vytvoril tým veľmi atraktívnu trasu o dĺžke 85 km s prevýšením necelých 3 000 v. m. Myslím, že nebudem veľmi klamať, ak poviem, že trasa sa radí k jednej z najťažších, ktoré vie slovenská maratónska scéna ponúknuť.

Deň „D"

Nočný dážď spláchol prach a vytvoril blatisté úseky rôznych kvalít. Prášiť sa určite nebude a čistí do cieľa neprídeme. Predpovede počasia sa nezhodujú s výstrahami pred silným dažďom. Nikto vlastne nevie, ako dnes bude a čo nás čaká. Rozhodovanie, či vôbec vystrčiť nos z domu, je tentokrát veľmi dlhé. Hlava velí: choď. Rozum: choď si ľahnúť naspäť do postele. Tak nie, ideme. Ale takticky. Prídeme do Novej Dubnice a tam sa uvidí. No bolo mi jasné, že akonáhle sa naložíme do auta a dostavíme na miesto štartu, dôjde aj na registráciu a ponecháme aj trasu Hard. A tak aj bolo. Registrácia bola rýchlovka. Nemám šancu na zaváhanie. Číslo mám v ruke, Red Bull spolu s radlerom Zlatý Bažant na nakopnutie tiež. Už zostáva len nachystať bike, obliecť sa a postaviť na štart. Vôbec nemám dobrý pocit z toho, čo sa mu práve chystám urobiť.


Začnem a uvidím

Nazbierala sa nás pekná kôpka. Takmer stovka odvážlivcov. Teplota je príjemná, dokonca sa ukazuje modrá obloha a presvitá slnko. Vyzerá to strašne optimisticky, no necháva ma to chladným a bez emócií. Som strašne zvedavý, ako to dnes dopadne. Zrazu streľba a ideme.


Začiatok je za sprievodným vozidlom po asfaltovej ceste.
V zjazdoch to tiež drží, len občas prekvapí slizký koreň.
Čas rozjazdiť sa a zaradiť na svoje miesto. Hneď ako nás opúšťa sprievodné vozidlo, zdvihne sa pred nami kopec a zo mňa leje. Je poriadne vlhko a dusno. V lesoch bude asi pekne slizko. A bolo. Hneď po odbočení z lesnej asfaltky na hlinu začína prvá poriadna stojka a tlačíme. Ešte stále sme pokope a stačí, keď jednému podkĺzne koleso, a stoja všetci. Prvý zjazd idem s veľkým očakávaním, ako sa to bude chovať. Na blate som nejazdil snáď pol roka. Kĺže to, ale až na pár miest nie príliš. Prvý zjazd bez ujmy. Hlava sa prepla do „race" módu. Skvelé. Nasleduje strmý tiahly singel s koreňmi a opäť zosadám a tlačím v skupine ľudí. Znova stačí jeden a tlačíme všetci. Obiehať sa tu nedá. Vo vrchnej časti stúpania sa singel mení na lesnú cestu. Po ťažbe. Takmer sa po nej nedá ísť. Spomínal som blato rôznych kvalít. A toto je naozaj dobrá kvalita. Stúpanie plynule prejde do zjazdu. „Tobogán" na lúku a už je lepšie. V asfaltovom padáku sa vyčistia plášte, môžeme pokračovať.


Dostávame sa do Trenčianskych Teplíc a k prvej občerstvovačke. Vo mne sa ozýva hlad. Asi slabé raňajky. Tak neplánovane zastavujem. Koláč, banán, ionťák a ide sa. Tento rok pribudol na osvieženie aj radler od Zlatého Bažantu, ktorý by bodol v horúcom počasí. Serpentíny na Klepáč. Teda, to čo z nich zostalo. Zo singla sa postupne stáva lesná cesta kvôli ťažbe. Prekvapivo podklad drží. Mal som obavy, že sa bude tlačiť, ale nie. Všetko pekne v sedle. Navyše je to už potrhané, predo mnou nikto nie je, môžem si ísť svoje. V zjazdoch to tiež drží, len občas prekvapí slizký koreň. Ani neviem ako a som naspäť pri občerstvovačke v Tepliciach. Koláč, banán, ionťák. Dnes mám hlad. Nestihnem dožuť a znova stojka. Najprv asfalt, potom štrk a nakoniec hlina.


Zľava, sprava

Tu sa spájame s krátkou trasou. Vidím, že je zle. Nestihli sme sa zaradiť pred najpomalších. Mám pocit, že sme na úplnom konci štartového poľa. Pred nami strmé stúpania a single. Zľava! Sprava! Všetci ochotne uhýbajú, ak je to možné. Postupne sa predierame cez desiatky ľudí a nemá to konca. Rozbehneš sa a v zápätí brzdíš.
Trasa sa radí k jednej z najťažších, ktoré vie slovenská maratónska scéna ponúknuť
Do toho stojky, v ktorých som rád, že som si zväčšil rozsah prevodov. Aspoň povrch stále drží a nekĺže to. No cítim, ako mi ubúdajú sily. Toto asi nedopadne dobre. V zjazde to isté. Rozdiel v technike jazdy je očividný a priepastný. Nezostáva nič iné, ako dávať pozor, aby sa niečo nestalo. Ale je tu ďalšia občerstvovačka. Koláč, banán, ionťák a ide sa. Ešte jeden rýchly singel v zápche, križujeme cestu a začíname stúpať po už širokej ceste na Veľké lúky. Tu sa delíme, konečne je kľud.


Po tomto ródeu cítim únavu a práve začíname stúpať na Baske. Môžem si ísť konečne svoje, a tak sa snažím napriek stúpaniu „nepučiť", ale oddýchnuť si. Je mi jedno, koľkí ma predbehnú. No sú na tom asi podobne, lebo pozíciu si udržím. Začínajú šušťať listy. To je vietor. Vychádzam z lesa. Nie, to nie je vietor, prší. Škoda, nemuselo. Začínam mať toho celkom dosť a dážď mi na nálade nepridal. Ale hlava vraví, ideš. A nohy išli. Záver na vrchol bol dnes natrasovaný inak ako po minulé roky a zmenu som privítal s nadšením. Banán, ionťák a rýchlo preč. Je tu 16 °C a celkom slušne prší. Predo mnou nikto, za mnou nikto. Môžem si ísť zjazd podľa seba, pekne opatrne, na istotu. Čakať tu na pomoc by nebolo príjemné. Postupne sa na hrebeni zliezame štyria. Prestáva pršať, no lúky sú už mokré. Pod stromami je vidieť, že tu bolo celkom sucho. Veľká škoda toho dažďa.


Blato všade, kam sa pozrieš

Zjazd z Homôlky je peklo. Blato postupne obaľuje mňa aj bike. Krátky zošup idem prvýkrát pešo. Je z neho slizký „tobogán". Na lesnej ceste to už strieka na všetky strany, nič nevidím a dúfam v šťastný koniec. Konečne kúsok asfaltu na oddych. Posledná občerstvovačka. Koláč, banán, ionťák. Predbiehajú ma, nevadí. Potrebujem jesť, do cieľa je ešte ďaleko. Navyše nás predbehla takmer celá krátka trasa, s ktorou sa tu znova spájame. Znova obieham ľudí, ktorých som už raz obiehal. Tu je ale miesta na manévre dosť. Čakal som, že „vykapem", ale nie. Nohy stále idú a dobieham tých, čo mi ušli na občerstvovačke.

Dokonca šliapem takmer celý záver do sedla pod Slopským vrchom. Prekvapujem samého seba. S veľkým optimizmom sa vrhám do zjazdu. Hneď ma ošváca o kríky. Aha, kĺže to. Po prejazde celej krátkej trasy je blato pekne rozjazdené. Naštastie ho idem znova sólo.
Začína znova pršať. Som strašne rád, že už som v cieli...
Nikde nikoho. Nabaľujem ďalšiu vrstvu blata na seba a na bike. Aj tento zjazd končím bez ujmy. Ešte Langáčska cesta. Dá sa ísť pekne svižne. Voda a blato striekajú na všetky strany, je mi to jedno. Chcem len, nech to už konečne skončí. A udržať si pozíciu. Všade je už prázdno, len občas niekoho predbieham. Posledný blatový „tobogán", rozmočená lúka a asfalt. Chodník poza záhradky je dokonca celkom v pohode, ale aby sa nepovedalo, pred výjazdom na asfalt dostávame ešte poslednú dávku lepkavého blata. Už len okolo garáží, hop na štadión a je hotovo. Cieľ.


Po dojazde

Podávajú mi vodu, pri MTBIKER stánku som si mohol zobrať z chladničky Red Bull na doplnenie stratenej energie a môžem začať zložitú procedúru očisty. Na vapkách rad, tak sa pokúšam najprv dať do poriadku seba. Rukami pozbieram najväčšie blato z oblečenia, vyzujem tretry a bosý idem do plavárne. V sprchách je masaker. Ako vždy netečie teplá voda, tak to pekne odsýpa. Nikto sa v sprche zbytočne nezdržuje. Začína znova pršať. Som strašne rád, že už som v cieli a nezávidím ani jednému, čo je ešte niekde na trati. S odchádzajúcim dažďom sa ukľudňuje aj situácia pri vapkách. Ešte posledný pohľad na bike obalený blatom, aby som si zapamätal, čo mu nemám nasledujúce roky spraviť, a môžem to umyť.


Po tejto zdĺhavej procedúre sa práve začínajú vyhlasovať výsledky. Absolútnym víťazom trasy Hard sa stal Karel Hartl, ktorému to tento rok naozaj dobre jazdí. Všetky výsledky nájdete na sportsofttiming.sk.


Celé toto podujatie ukončuje tombola, na ktorú sa oplatilo čakať. Tento rok bola nabitá peknými cenami od značiek Lezyne, Alpina, SiS, Vortex a Tatze, ktoré venoval MTBIKER shop a dodávateľ Sloger. Reakcie ľudí pri losovaní prvej ceny dávali vedieť, že bicykel Marin Bobcat Trail chcel vyhrať naozaj každý. Gratulujem výhercom.


Poďakovanie patrí organizátorom, ktorí stále majú chuť tento maratón tvoriť. Sponzorom za podporu a dary. No a veľká vďaka patrí všetkým regulovčíkom a ľuďom, ktorí v tom počasí stáli na svojich miestach až do konca.

O rok dovidenia.

Kompletnú fotogalériu nájdete na tomto odkaze.

Zdroj fotografií: Adam Milo/MTBIKER
report_problem Našel (našla) jsi v textu chybu?
clear
Proč se Ti článek nelíbí?
Odeslat zpětnou vazbu
Formulář se odesílá

Komentáře

Momentálně se tu nenacházejí žádné komentáře

Abys viděl(a) celou diskusi, musíš být přihlášený/á.
Formulář se odesílá
Přidej komentář
Formulář se odesílá

Podobné články

Krásami Lužických hor: jaký byl letošní Malevil Cup

Krásami Lužických hor: jaký byl letošní Malevil Cup

Třetí červnový víkend přilákal do Lužických hor téměř devět stovek bikerů a bikerek ze 14 zemí na 24. ročník MTB maratonu Malevil Cup. Co místní tratě závodníkům nachystaly?
MTB Amtech - Juvacyklo 2023 - mně sedí kopce, nemám rád rovinatý závody

MTB Amtech - Juvacyklo 2023 - mně sedí kopce, nemám rád rovinatý závody

Mně sedí kopce, nemám rád rovinatý závody! Tak přesně tato slova padla z úst Petra Šicha, letošního vítěze, ihned po dojezdu do cíle.
BLINDURO 2023: Jaké bylo a který závod byl nejlepší?

BLINDURO 2023: Jaké bylo a který závod byl nejlepší?

Vzhledem k tomu, že jsem loňský rok absolvoval všechny závody série Blinduro (kromě jeho gravel odnože), rozhodl jsem se Vám sepsat zážitky a dojmy z pohledu průměrného hobby jezdce, pohybujícího se na konci první poloviny startovního pole.
keyboard_arrow_up